[238] Nie nadarmo sa vraví: „Dobré úmysly dláždia cestu do pekla“. „Dobrí ľudia“ chcú hlavne konať, no na následky NeMyslia. – pozn. prekl.
[239] Citát z „Fausta“ J.W.Goethe, ktorý použil M.A.Bulgakov ako epigraf k románu „Majster a Margaréta“
[240] «IMPERATÍV (z lat. imperativus — rozkazovací), žiadosť, príkaz, zákon. U J.Kanta v jeho „Kritike praktického rozumu“ ide o univerzálny morálny predpis, na rozdiel od osobnej zásady (die Maxime)» (“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku r.2000).
[241] Alebo Sucholjot? — v danom prípade absencia písmenka «ё» (číta sa „jo“ – dopl. prekl.) v texte učebnice znemožňuje správne prečítať priezvisko jedného z autorov, čo je prejavom neúcty voči nemu zo strany vedúceho autorského kolektívu, redaktorov a vydavateľov.
[242] I keď posadnutosť tým-ktorým egregorom, ktorý sa sformoval na osnove vierouky tej-ktorej sorty idealistického ateizmu (o tom bude nasledujúca poznámka pod čiarou), sa môže predkladať ľuďom aj chápať samotným posadnutým ako vyjadrenie jeho pravej nábožnosti.
[243] V kultúre ľudstva možno objaviť dva druhy ateizmu:
· Materialistický ateizmus priamo hovorí: «Boha niet». Z jeho uhlu pohľadu (v lepšom prípade) je človek tým, čo bolo vyššie definované ako «dobrý démon».
· Idealistický ateizmus priamo hovorí: «Boh je», ale jeho vierouka je svojim obsahom natoľko lživá, že dokonca tie subjekty, ktoré sú vyššie definované ako «zlí démoni» sú schopní uveriť tomu, že práve oni sú tými «dobrými, nábožnými, zbožnými ľuďmi».
[244] V zmysle odhalenia nových informácií [slovo „otkrovénie“ má okrem významu – zjavenie, aj hlavný význam odhalenie, objav]. Napríklad v Koráne nazývajú verše arabským slovom “ajáty”, čo má význam aj „verše“, aj „božie zjavenia/odhalenia“. – pozn. prekl.
[245] Tým skôr, ak v skutočnosti sa prioritne jedná o riadenie života na Zemi, o poslanie človeka, ľudstva a budovanie Zámeru na Zemi, nie o to, čo sa bude diať po smrti. Ten, kto má nesprávne predstavy o budúcom živote po živote, nesprávne tomu podriaďuje aj prítomný život, a v podstate sabotuje poslanie dané mu Bohom v tomto živote. – pozn. prekl.
[246] Predovšetkým treba mať na pamäti, že slová «otrok Boží» sa v Koráne nachádzajú mimo systém vnútrospoločenského otrokárstva a majú odlišný význam, než význam v zmysle slov: «poddaný», «biorobot», «bezprávny», «utláčaný tyraniou a despotizmom», «nevoľník», «kúpený» a pod. То jest, emocionálne a neozmyslené neprijatie slova «otrok» skutočnými i zdanlivými milovníkmi slobody vo vzťahu k sebe je treba v danom prípade potlačiť, aby bola pochopená tá kvalita vzťahov každého človeka s Bohom, ktorá stojí za slovami «otrok Boží». Je to potrebné spraviť preto, lebo v Koráne je napísané:
«Niet prinútenia v relígii. Už sa jasne odlíšila priama cesta od poblúdenia.» — súra 2:257(256).
[Vysvetlivka z 10.kap. práce VP ZSSR: „Príď na pomoc mojej neviere...“. – pozn. prekl.]
[247] „Ísť priamo“ – v kontextovom zmysle možno ruskú frázu „prjamoj puť“, „iďti prjamo“ chápať aj ako: „jednať spravodlivo“. – pozn. prekl.
[248] Т.j. netreba byť ako Starena z rozprávky o Zlatej Rybke.
[249] Etika zaväzuje človeka akceptovať právo Boha realizovať svoj Zámer v podobe predurčenej samotným Bohom a teda nepožadovať od neho čosi „nadprirodzené“: keď z toho bude osoh, Boh uskutoční „zázrak“ z vlastnej iniciatívy.
[250] Tento citát sa priamo prelína so známou epizódou z románu M.A.Bulgakova „Majster a Margaréta“, za ktorým nasledovala tragická smrť M.Berlioza pod kolesami električky, čím M.A.Bulgakov čitateľovi poukázal na neadekvátnosť bohosloveckých presvedčení I.Kanta aj na mravno-etický charakter potvrdení Bohom svojho bytia priamo a každému. Podrobnejšie je táto téma opísaná v materiáloch KSB v knihe “«Majster a Margaréta»: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery”.
[251] Prečo je to práve tak? — možno si prečítať na stránke www.vodaspb.ru v knihe „Princípy kádrovej politiky: štátu, «antištátu», spoločenskej iniciatívy“ alebo v prílohe k osnovným materiálom učebného kurzu „Dostatočne všeobecná teória riadenia“.
[252] O takýchto, na Boha sa urážajúcich, démonoch a smerovaní ich vplyvu na iné rozumné subjekty písal A.S.Puškin v roku 1823 takto:
V tých dňoch, keď pre mňa boli nové /Všetkého bytia dojmy — /Pohľady diev, šumy dúbravové, /I slávikov spev nočný, — //Keď pocity vznešené, /Sloboda, sláva, ľúbosť /I umelecké nadšenie /Búrili vo mne krv dosť —//Čas nádejí a vášní /Jesennej clivoty vkus, /Tu začal ma navštevovať tajne/Akýsi zlostný génius. //Stretnutia naše boli clivé: /Jeho úsmev, divný očí sled, /Jeho reči zádrapčivé /Do duše vlievali chladný jed. //Bezodnými klebetami /On Prozreteľnosť pokúšal; /Krásu nazýval vidinami; /Tvorivým nadšením pohŕdal; //Neveril on láske ani slobode; /A na život posmešne len zrel — /Ničoho v celej tej prírode /Blahorečiť, pochváliť nechcel.
(Báseň “Démon”).
[253] Pritom tí čo požívajú alkohol, fajčia akoby „s mierou“, akoby len keď chcú (a keď nechcú, tak nefajčia ani nepijú) by sa nemali poddávať sebaklamu. Reálne je intenzita systematického účinku rôznych narkotík na ich psychiku taká, že hovoriť o triezvosti ich ducha sa nedá (následky novoročného prípitku šampanského, pri preskúmaní intelektuálnej činnosti človeka v medziach jeho možností, sa kompenzujú behom 2 až 3 rokov, a to isté sa týka aj účinku jednorazového požitia pol litra piva).
Tým samým, jedinec, ktorý rozširuje svoju potravu o rôzne narkotiká a psychotropné látky v ľubovoľnom množstve, — už zišiel z tej cesty, na ktorej sa môže stať človekom a realizovať Boží Zámer. Špeciálne sa to týka tých, ktorí už boli o tom upovedomený, no aj naďalej trvajú na tom, že majú právo žiť, ako sa im zachce. Podrobnejšie je to rozpísané v knihe „Princípy kádrovej politiky“, ktorej veľká časť je zaradená ako Príloha do osnovného kurzu „Dostatočne všeobecná teória riadenia“ fakulty Aplikovanej matematiky — procesov riadenia Petrohradskej štátnej univerzity a fakulty Bezpečnosti (IVTVB – Inštitút vojensko-technického vzdelávania a bezpečnosti) Petrohradskej štátnej polytechnickej univerzity.
[254] Charles Darwin kedysi povedaclass="underline" «Opica, ak sa raz opije z Brandy, nikdy viac sa ho už nedotkne. A v tomto je opica podstatne múdrejšia než väčšina ľudí» (uvedené v jednej z vyššie spomenutých publikácií “Orangutany sú kultúrnym plemenom” v novinách “Zvesti” z 8. januára 2003).
[255] Kým k tomu smeroval, myšlienková činnosť mohla prebiehať pod heslom: «Vedcom byť nemusíš, ale byť kandidátom (a potom doktorom, potom profesorom, potom členom korešpondentom, potom akademikom) je povinnosť!» Každopádne takýmto dojmom pôsobí učebnica, vytvorená autorským kolektívom, ktorý viedol.
[256] Nie až tak ťažké, pretože v epoche už sformovanej kultúry doby kamennej sa zhotovenie kamennej sekery z vyhovujúceho na tento účel (druhom i veľkosťou) kameňa zakladalo na určitých zručnostiach a trvalo(na základe archeologických rekonštrukcií starobylých technológií) niekoľko hodín individuálnej práce. No ak tieto technológie nepoznáme, nevieme ich použiť a ocitneme sa pred nevyhnutnosťou vyrobiť kamennú sekeru „z nuly“ niekde na neobývanom ostrove alebo hlboko v džungli, — bude to naozaj ťažké. Ale napísať, že «zhotoviť ju bolo veľmi ťažké», možno len vtedy, ak človek nevie k akým záverom dospeli historici a archeológovia, ktorí podnikli pokus zrekonštruovať v dnešnej dobe prastaré postupy a technológie.