Т.j. ak vzniká vnútorný monológ, treba si ho buď vypočuť, alebo mu navrhnúť vyrozprávať sa až po prečítaní textu.
Dialóg s textom je užitočný pre jeho pochopenie. Avšak v danom prípade nejde reč chápaní, ale o tom, aby sme si skrze text uložili do svojej pamäte (a nie do aktívneho procesu psychickej činnosti) ten proces psychickej činnosti — dialektického poznávania, ktorý autor niesol v sebe počas jeho písania.
[334] Môže ich byť viac než jeden a môžu robiť hluk, čo je verným príznakom sklonu subjektu k posadnutosti.
[335] V súvislosti s tým je tu ešte jedna poznámka: samotný akt kladenia rúk, pri ktorom sa duch (nositeľ určitej informácie a algoritmiky) prenáša z jedného človeka na druhého (napríklad pri vysviacke do cirkevného stavu) — očividne nestačí; musí tam byť aj ústretový akt, ktorý možno nazvať «prijatím rúk». Ak «prijatie rúk» nie je, potom kladenie rúk nenachádza pre seba adekvátnu ústretovú psychickú činnosť a preto ani nedosahuje svoj cieľ, hoci domýšľavosti u subjektu „kladúceho ruky“ môže byť po zavŕšení obradu «nad mieru».
[336] Zákony dialektiky existujú a vyjadrujú sa v rôznych jazykových formách, sú však neformálne. Ich formy si vyžadujú aby bol do nich vnesený životu adekvátny obsah, čo zďaleka nie vo všetkých prípadoch sa darí sformalizovať a «automatizovať». Inými slovami, ak pre úspech logickej procedúry postačuje prevažne ľavohemisférne myslenie (diskrétno-abstraktno-logické), tak pre úspech dialektického procesu sú potrebné zmysly a organizácia psychickej činnosti spoločne, vrátane súčinnosti abstraktno-logického, procesno-obrazného i asociatívneho myslenia.
[337] Rozdiel je v tom, že schizofrenik je úprimne presvedčený o tom, že to čo robí je životu adekvátne. Avšak «diabolský logik» — operátor, technológ, polittechnológ, sám osebe nie je v moci toho druhu schizofrénie, ktorý svojou procedúrou «diabolskej logiky» vyjadruje s cieľom utvrdiť iných v niečom; ale ak v tom utvrdzuje aj seba samého, stáva sa tiež schizofrenikom.
[338] Oveľa podrobnejšie je táto téma preskúmaná v materiáloch KSB, konkrétne v prácach VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“, „Jazyk náš: ako objektívna danosť i ako kultúra reči“.
[339] Vo vnímaní sveta trojjedinosti matérie-informácie-miery sú priestor a čas druhoradými kategóriami, ktoré sú dôsledkom miery a sami osebe predstavujú výplod procesu porovnávania rôznych javov v Živote navzájom.
[340] O tom viac v materiáloch KSB v práci VP ZSSR „Jazyk náš: ako objektívna danosť i ako kultúra reči“.
[341] Nasledujúci text (až po klin z hviezdičiek, otočený smerom dolu) predstavuje fragmenty práce VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“ s určitými skráteniami a úpravami.
[342] Prvotná informácia je tá, ktorá sa dovtedy (od momentu narodenia) v psychike nevyskytovala.
[343] Tej informácie, prostredníctvom ktorej Boh v jazyku životných okolností odpovedá na plány, myšlienky a ďalšie činy človeka. Hoci múdri ľudia boli vždy utvrdení v tom, že Život je posvätným jazykom, ktorým Boh rozpráva s ľuďmi — s každým i so všetkými naraz, ale vieroučenia idealistického a materialistického ateizmu sa snažili presvedčiť ľudí, že tomu tak nie je: vraj všetko je len náhodné, bezpríčinné a bezcieľne. Avšak v poslednom čase o tom začali písať aj žurnalisti, pravda, zatiaľ prevažne len v „bulvárnej“ tlači:
«Započúvajte sa do jazyku vyšších síl
Neustále dostávame signály, treba im len vedieť načúvať.
Možno, že psychická nepohoda, ktorá vás už dlho ťaží, vôbec nie je spojená preťažením v práci alebo štvorkami vášho dieťaťa v škole. Je možné, že nejaké sily vám takto dávajú poznať, že nie ste na správnej ceste?! Načúvaním jazyku Vyšších síl, možno dať mnohé do poriadku a dokonca sa vyhnúť chybám. Je to naše energetické, emocionálne a intuitívne rozpoloženie. Preto je tak dôležité načúvať sebe, svojej duši a tomu čo našepkáva srdce. Ak tvoja duša spieva, si na správnej ceste (hoci ani toto neplatí vždy: — naša poznámka v citáte: duša darebáka spieva od darebáctva), ak je cítiť nepohodu, ťažobu, zvláštny nepokoj — treba s tým niečo robiť. Žiaľ, dnešný človek si už toto robiť odvykol.
Jazyk faciek
Vyššie sily používajú jazyk znakov a signálov. Najčastejšie to býva nejaká náhodná udalosť. Zabehlo nám, nohu chytil kŕč, niečo nám spadlo... Upozorňujú nás aj na dobré, aj na zlé udalosti. Lepšie sa zahľaďte na okolitý svet, ľudí i seba! Podobné príznaky možno interpretovať až po uskutočnení faktu. V prípade ak tieto signály nechápete, znaky sa opakujú tri razy, a potom Vyššie sily prechádzajú k ďalšiemu, hrubšiemu spôsobu komunikácie s vami.
Jazyk situácie
Nevyšiel vám obchod, podviedla vás žena, ukradli vám auto... Čo ak Vyššie sily vám vôbec nebránia, ale chránia vás pred väčšími problémami? Ak sa človek po príchode týchto signálov rozčuľuje a nechápe ich, potom sa výchovné lekcie ešte zhoršujú. Chcú vám tak ukázať, že nemáte pravdu. A ak bola lekcia pochopená, situácia sa stabilizuje a neúspech rýchlo vystriedajú úspechy.
Jazyk nezdarov
Je to Boží trest, alebo odplata. Čo je pre človeka najcennejšie, po tom aj bijú. Často sa ako výchovný prostriedok používa choroba. Bijú tak, že nemožno si to nevšimnúť. A vždy sa treba zamyslieť — prečo vás potrestali? A ak ste pochopili za čo, trest sa ruší a problémy miznú. Pomocou takýchto nezdarov Vyššie sily smerujú človeka na jeho cestu, aby vyplnil svoje predurčenie.
Priamy kontakt
Trest pre nechápavých sa opakuje trikrát. Ak nereagujete, tak sa použije jazyk priameho kontaktu. Ocitnete sa u bioenergetika, jasnovidca, liečiteľa, kňaza na prednáške (doslova vás tam privedú), kde vám naraz bude vysvetlená príčina vašich nezdarov.
Jazyk agresie
Hrubý spôsob jednania. Napríklad, vychádzajúc z domu, na stene zbadáte veľký nápis „Ty hlupaňa!“. Do doby, pokiaľ nepochopíte, že táto fráza sa týka vás, nápis zostane na mieste tak ako je! Alebo, napríklad, sedíte a premýšľate: «Bolo by už načase sa rozviesť». V tom okamihu sa pomerne pevná stolička pod vami zlomí. Dávajú vám tak vedieť, čo vzíde z vášho nápadu.
Jazyk sugescie
Je to priamy text na zapamätanie si. Je založení na využití pamäti priamo, bez účasti myslenia. Človek sa stane závislým — od alkoholu, narkotík, hazardu, sekty, rybačky atď. Každý má to, čo si zaslúžil. No je ešte šanca sa spamätať.
V poslednom štádiu sa výchovný proces stáva ešte drsnejším a tvrdším. Trest sa zosilňuje. Znenazdajky sa objavujú nevyliečiteľné choroby, dejú sa nešťastné náhody. A ak ani po tomto človek nič nechápe, tak ho odstraňujú zo zemského života». (Publikované 18.04.2005 v novinách “Komsomolská pravda”, (http://www.kp.ru/daily/23496.5/38973/print/ ) alebo sprostredkovane na internetovej stránke «Anomália»: http://anomalia.narod.ru/news10/078.htm).
«Vážené» publikácie zatiaľ v tejto téme mlčia alebo podávajú svoje informácie o takýchto prípadoch pod rúškom životných kuriozít, ktoré sa síce javia akoby mali mravno-etický poučný zmysel, ale v skutočnosti («veď vieme to všetci…») to bola iba «obyčajná náhoda», ktorá žiadny poučný zmysel nemá... Príklad takýchto vážených publikácii poskytuje časopis „Ohník“, № 5, r.1999, v článku: