No ten, kto stavia do vzájomného protikladu majstrovskú zručnosť a vedu, sa mýli a vedie do omylu aj tých, čo mu veria. Totiž v každej epoche dejín sú predchádzajúce výdobytky vedy štartovnou čiarou pre majstrovskú zručnosť, ktorá plodí vedu ďalších generácií.[49]
V súlade so všeobecnými metodologickými princípmi vedeckej činnosti L.R. Hubbard stanovil určité konkrétne požiadavky na normálnu psychiku jedinca (normálnu podľa jeho chápania), vytvoril a teoreticky opísal praktickú procedúru, umožňujúcu priviesť k tejto norme psychiku jedinca, veľmi od nej vzdialenú pri živelnom rozvoji osobnosti v informačnom prostredí, dominujúcom v dnešnej spoločnosti. Samozrejme, na realizáciu tejto procedúry je potrebné, aby jedinec prejavil istý záujem o takúto prestavbu svojej psychiky.
Nakoľko živelne sformovaná psychika prináša svojim nositeľom množstvo problémov, tak prirodzená túžba zbaviť sa ich privádzala i privádza veľa ľudí do centier scientologickej cirkvi, kde im poskytujú pomoc (alebo službu: ako sa komu viac páči) na osnove dianetických procedúr. Dianetika sa rozšírila v mnohých krajinách, nakoľko skutočne mnohí z tých, ktorí prešli jej kurzom (podľa ich subjektívnych dojmov), následne získali duševný pokoj, životnú spokojnosť a zbavili sa nervozity z neustálych stresov a chorôb, ktoré stres sprevádzajú. Názory niektorých spomedzi týchto ľudí sme uviedli v prvej kapitole tejto knihy.
A nejde len o to, či je scientologická cirkev «totalitnou sektou»[50], alebo nie je. Ide predovšetkým o to, že ak niekto navštevoval semináre dianetiky a scientológie, tak je nositeľom (aj keby len sčasti) cielene vytvorenej osobnej psychickej kultúry, ktorej možnosti v niektorých smeroch prevyšujú možnosti osobnej psychickej kultúry typu «my všetci sme sa po troche niečomu a nejako učili[51]... – vrátane psychickej činnosti[52]», ktorej nositeľmi je väčšina našich súčasníkov.
Ak máme hľadať analógie, ktoré umožnia uvidieť rozdiely medzi oboma typmi osobnostnej kultúry (živelne sformovanou, a cielene vypestovanou), tak — nakoľko informačné procesy sú objektívne rovnako vlastné aj prírodnému, aj antropogénnemu prostrediu — najvýraznejšiu analógiu možno nájsť v programovo-počítačovom svete.
Operačný systém MS‑DOS firmy Microsoft sa vyskladal, ako sa vyskladaclass="underline" na začiatku bol výtvorom živelného diletantizmu amerických ľudových majstrov, ktorí v procese jeho tvorby nadobudli profesionalizmus . Avšak na OS Windows (pri tvorbe všetkých jeho modifikácií) boli od začiatku kladené konkrétne, profesionálne vypracované požiadavky: v čom konkrétne a menovite akými prostriedkami musí prevyšovať MS‑DOS i predchádzajúce verzie OS Windows.
Oba varianty operačného systému umožňujú riadiť prácu počítača a riešenie praktických úloh pomocou špecializovaných programov, ale kvalita tohto «umožnenia» a pohodlie jeho praktickej realizácie je rôzna: všetko hovorí v prospech OS Windows. Hoci aj v ňom sú (vo všetkých jeho modifikáciách) prítomné mnohé chyby a pomýlenosť niektorých prijatých riešení, no predsa len jeho nedostatky sú úplne inej úrovne kvality, než nedostatky u MS‑DOS, z pozície ktorého hovoriť o nedostatkoch OS Windows vo všetkých jeho modifikáciách skrátka nie je možné.
Podobne je to aj pri porovnaní možností nositeľa živelne sformovanej osobnej psychickej kultúry (živelnej psychickej „nekultúrnosti“) a nositeľa cielene vytvorenej psychickej kultúry[53].
V kontexte tejto práce slová «živelne sformovaná osobná psychická kultúra», «živelne sformovaná duchovnosť» neoznačujú prirodzenú (pre človeka) osobnú psychickú kultúru, duchovnosť, t.j. normu psychického zdravia.
V civilizácii — v ktorej otrokárstvo počas tisícok rokov menilo iba formy zotročovania jedných druhými, pričom vo svojej podstate stále zostávalo otrokárstvom — nemožno tvrdiť, že vo výsledku spontánneho rozvoja osobností v kultúre tohto spoločenstva, získavajú osoby behom dospievania samé od seba prirodzenú pre človeka duchovnosť – osobnú kultúru psychickej činnosti.
Niektorí jedinci naozaj získajú (pre človeka) prirodzenú duchovnosť, a duchovnosť k nej blízku, no títo sú výnimkou zo všeobecného pravidla, predurčujúceho skazenie celkovej psychiky jedinca a intelektu prevládajúcou kultúrou spoločnosti. Hlavne v období, keď človek prechádza cestou od detstva do dospelosti. Biblia a na nej založené kulty v Západnej regionálnej civilizácii, a v regionálnej civilizácii Ruska, a takisto marxizmus sú prostriedkami zámerného zvrátenia morálky (zničenia mravnosti)*, a následne: prostriedkami zničenia psychického zdravia. To jest zničenia (ľudsky) normálnej duchovnosti, a predovšetkým – normálnosti intelektu.
Ako bolo ukázané skôr pri analýze biblickej sociológie[54], otrokárstvo a rasizmus sa cielene zavádzajú v globálnych rozmeroch, následkom čoho je psychiku kaličiaca kultúra tiež cielene vytvorená tak, aby sa v nej „živelne“ formovala psychika s mnohými defektmi. Ale slová «cielene vytvorená osobná psychická kultúra» v kontexte tejto práce neoznačujú vo všeobecnosti umelo dokaličenú duchovnosť človeka, jeho osobnú psychickú kultúru. Príčiny sú tieto: v spoločnosti, v ktorej sa nezabezpečuje formovanie normálnej, pre človeka prirodzenej duchovnosti, môže cielený odklon od prevládajúcej duchovnosti viesť buď k návratu k normálnej, pre človeka prirodzenej duchovnosti, alebo aj smerom k ešte rafinovanejšiemu zvráteniu osobnej psychickej kultúry jedinca.
Principiálny rozdiel v našich spoločensko-historických podmienkach medzi živelne sformovanou organizáciou psychiky (vlastnou väčšine) a cielene vytvorenou organizáciou psychiky (vlastnou určitej menšine) spočíva v tom, že v živelne sformovanej psychike sa nachádza veľká miera neusporiadanej informácie ako aj informácie, ku ktorej je vedomý rozumový prístup zablokovaný, ktorá ale nejakým spôsobom vplýva na správanie jedinca.
Pod «neusporiadanosťou informácie v psychike», v našom chápaní tohto termínu, máme na mysli to, že informácie nie sú rozdelené: podľa kategórií «lživo», «pravdivo», «stupeň hodnovernosti neznámy», «Dobro», «Zlo», «neurčené»; podľa hierarchicky usporiadaných významových kategórií (vyššie uvedené priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia) a pod. Vo výsledku toho, tak v živelne sformovanej psychike sa objektívne nedôveryhodná informácia nachádza v základoch informačného zabezpečenia správania jedinca spolu s informáciou objektívne dôveryhodnou. Okrem toho v nej často ani nedochádza k uvedomeniu si rozdielov medzi inštinktívne podmienenými automatizmami správania (pudmi), sociálne podmienenými automatizmami správania (zvykmi, obyčajami), intuitívnymi osvieteniami a správaním sa na základe racionálnej rozumovej činnosti. Vedie to k chybnému (neadekvátnemu) správaniu, ak sa inštinktívne a sociálne automatizmy správania (vykonávané automaticky a mimovoľne v situáciách-spúšťačoch) zákerne aktivujú zvonka, alebo keď situácia objektívne vyžaduje pružnejšiu reakciu, než akú zabezpečujú bezmyšlienkovito vykonávané inštinktívne, sociálne a osobnostné automatizmy.
Cielene vytvárané kultúry osobnostnej psychickej činnosti obyčajne venujú pozornosť tejto problematike a vytvárajú duchovné praktiky — individuálne, dialógové (pre dvoch), kolektívne — umožňujúce prejsť od živelne sformovanej organizácie psychiky k normálnej organizácii psychiky (normálnej z ich pohľadu).
V závislosti od toho, nakoľko sa im podarí odstrániť chyby a skazenosť[55], vlastné živelne sformovanej psychike jedinca v prevládajúcej kultúre spoločnosti, väčšina ich nositeľov získava určitú prevahu voči zvyšku spoločnosti. Treba to ale chápať v štatistickom zmysle, t.j. aj uprostred nositeľov živelne sformovanej organizácie psychiky môžu byť jedinci, ktorých osobná psychická kultúra je dokonalejšia, než cielene vytvorené kultúry osobnostnej psychickej činnosti.