No nehľadiac na to, že celý Vesmír je bez výnimky popretkávaný informačnými prúdmi, informácia sa pod žiadnym názvom nedostala do súboru hraničných stotožnení a prvotných rozdielov «očividne prirodzeného súboru» prvotných kategórií štvorjediného staroegyptského Amona, na ktorom sa následne (bezo zmeny) rozvíjali všetky filozofické «Ja-centrické» systémy Západu. A toto, samozrejme, nemôže nemať smutné následky pre civilizáciu, vybudovanú na takýchto svetonázorových základoch. Tieto následky sa prejavili v podobe biosféricko-ekologickej krízy, ktorú aj cestou rozumu (a nie len priamym videním) možno ľahko spojiť so systémom hraničných stotožnení a prvotných rozdielov ležiacich v základoch kaleidoskopického idiotizmu a mozaikového mnohotvárneho «Ja-centrizmu»[192].
Ničmenej V.I. Daľ uvádza príslovie: «Niet veci bez obrazu», ktoré žilo už stáročia v ruskom národe. Možno v jazykoch iných národov existujú aj jeho analógie. Avšak výrok «niet veci (=matérie) bez obrazu» (poukazujúci na objektívnu všeobecnosť obrazov =informácií) odkrýva možnosť vytvorenia iného súboru hraničných stotožnení a prvotných rozdielov, ktorú obišli všetky aktuálne panujúce vedecké školy. Treba očakávať, že život na základe mozaikového videnia sveta, vyrastajúceho ako myšlienkový strom z iného systému hraničných stotožnení a prvotných rozdielov, odlišného od filozofického «Ja-centrizmu», bude takisto iný.
Jedna z mnohých príčin oddanosti civilizácie (a hlavne vládnucej „elity“ a filozofickej vedy) smerom OD SEBA rozvíjanému, „očividne prirodzenému“ videniu sveta štvorjediného Amona má mravno-psychologický základ a spočíva v tom, že civilizácia venovala príliš veľa pozornosti otázke autorských práv, hladkajúcich ctižiadostivosť mnohých pokolení prírodovedcov a mysliteľov. A tak primerane kultu autorstva a personálií, prevažovali medzi profesionálnymi výskumníkmi egoisti, ctižiadostivci (minimálne podvedomo-psychologickí), ktorí boli týmto odsúdení k «Ja-centrizmu» a budovali mozaikový obraz sveta OD SEBA smerom k nimi vnímaným hraniciam priestoru a času, namiesto toho aby začali ODZdroja Objektívnej reality k sebe. A hoci mnohí z nich si aj uvedomovali, že «stoja na pleciach gigantov»[193], smerovanie budovania ich pohľadu na svet sa týmto nezmenilo, napriek tomu že viditeľné pole sa zväčšovalo (legendu o stavbe Babylonskej veže možno chápať aj v zmysle bezperspektívnosti «Ja-centrizmu», pokúšajúceho sa vyrásť vyššie než nebo, a môcť si tak rozšíriť svoj obzor a byť «ako bohovia»).
Rovnako aj pohľad na svet vyjadrený v oficiálnej literatúre scientologickej cirkvi je jedným z variantov filozofického «Ja-centrizmu». Z tohto uhla pohľadu sa pozrieme ešte raz na už spomenuté postoje dianetiky podľa Hubbarda.
Ako už bolo povedané, celý život človeka sa v dianetike podľa Hubbarda skúma ako súbor «dynamík». Pojem «dynamika» je spojený s pojmom «prežívanie». «Prežívanie, uznané za jediný cieľ <existencie jedinca: naša vysvetlivka pri citovaní>, sa delí na štyri dynamiky». Termín «dynamika» v dianetike a scientológii má nasledujúci význam: «Dynamika: snaha žiť, energickosť a vytrvalosť v prežívaní.» Inými slovami, všetky dynamiky v dianetike sa týkajú vedomého určovania cieľov a vedomej činnosti smerom k vybraným cieľom. Dianetika vydeľuje štyri dynamiky, a scientológia osem. Prvé štyri dynamiky dianetiky a scientológie sa zhodujú.
«Prvá dynamika — to je snaha jednotlivca existovať v úlohe seba samého. Individualita tu nachádza svoje plné vyjadrenie. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou seba samého.
Druhá dynamika — to je snaha existovať pomocou sexuálnej činnosti. Táto dynamika sa v skutočnosti skladá z dvoch častí. Druhá dynamika – to je (a) samotný pohlavný akt a (b) rodina, vrátane výchovy detí. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou sexu.
Tretia dynamika — to je snaha existovať v skupinách jednotlivcov. Ľubovoľná skupina alebo časť celej sociálnej kategórie môže byť považovaná za súčasť tretej dynamiky. Škola, komunita, mesto, národ sú časťou tretej dynamiky a každá z nich sama osebe je treťou dynamikou. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou skupiny.
Štvrtá dynamika — to je snaha existovať ako ľudstvo. Biela rasa sa považuje za tretiu dynamiku, avšak všetky rasy spolu sa považujú za štvrtú dynamiku. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou ľudstva.
Piata dynamika — to je snaha o to, aby existoval živočíšny svet. (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou živej prírody.
Šiesta dynamika — to je snaha existovať ako fyzický vesmír. Fyzický vesmír pozostáva z hmoty, energie, priestoru a času. V Scientológii používame slovo MECT, vytvorené z prvých písmen týchto slov v anglickom jazyku (Matter, Energy, Space, Time)*. Túto dynamiku možno nazvať dynamikou vesmíru.
Siedma dynamika — to je snaha o existenciu duchovných bytostí (ducha) alebo snaha existovať ako duchovná bytosť (duch). (...) Túto dynamiku možno nazvať dynamikou ducha.
Ôsma dynamika — to je snaha existovať v úlohe nekonečnosti. Nazývajú to tiež Najvyššou Bytosťou. Je treba dodať, že veda Scientológia nezasahuje do dynamiky Najvyššej Bytosti. Táto dynamika sa nazýva ôsmou preto, lebo číslica 8 — to je vertikálne postavený symbol nekonečnosti. Táto dynamika sa môže nazývať dynamikou nekonečnosti alebo Boha.»[194] — „Scientológia“, 42, 43.
Usporiadanie obsahu «dynamík» od prvej po ôsmu vyjadruje zjavný «Ja-centrizmus» scientologického videnia sveta, dopĺňajúce skrytý prejav «Ja-centrizmu» v základoch «Théta — MEST».
Zároveň dodáme, že odmietnutie konať v «ôsmej dynamike» — to je prejav démonizmu, presvedčeného o svojej sebestačnosti a možnosti udržať neutralitu medzi Bohom a diablom, ktorý prijal na seba úlohu prvohierarchu medzi časťou démonov.
Takisto dodáme, že človek má žiť (nie iba prežívať*). Z nášho pohľadu, nevyhnutnosť prežívať je podmienená tým, že oddanosť jedinca (ktorému je dané byť Človekom) k neĽudským režimom psychiky nie je Zhora podporovaná. Práve preto Ľudia žijú; živočíchy a rastliny takisto žijú; a človeku podobní rozumní neĽudia žiť nemôžu, ale bojujú o prežitie, čo sa aj odzrkadlilo v osobitostiach terminológie scientologickej cirkvi.
Národ — v gramatickom zmysle — je «hromadné podstatné meno». A objektívne historicky nepredstavuje len biomasu hmoty, ale aj dlho žijúci (v porovnaní k životu jedinca) kolektívny duch a intelekt, zrodený množstvom jedincov a nemajúci obavy z rýchlo plynúcej problematiky personálnych «autorských a príbuzných práv» hocikoho z jednotlivcov. Národ drel na filozofov a mysliteľov, na tvorivé dedičstvo ktorých mu po každodennej práci jednoducho nezvýšil čas; no národ ako celok neupadal do egoizmu, hoci uprostred neho boli aj veľmi silní egoisti; a kolektívny «Ja-centrizmus» národov nemal svoj charakter natoľko prejavený v priestore a čase, ako «Ja-centrizmus» jednotlivcov. A preto vo vyššie uvedenom prísloví «niet veci bez obrazu» sa prejavilo, a v kultúre zafixovalo, videnie jednej zo zložiek iného súboru maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení a prvotných rozdielov, odlišného od «očividne prirodzeného» súboru «Ja-centrického» individualizmu.
Niet veci ani ducha bez obrazu. Toto tvrdenie nezapadá do súboru maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení štvorjediného Amona, ktorým tisícročia žije autorsky personifikovaná filozofia vládnucej „elity“ (platonizmus, neotomizmus, kantiánstvo, hegelizmus, marxizmus, freudizmus, keynesiánstvo a pod.). Ono však odhaľuje možnosť vybudovania iného mozaikového videnia sveta, v ktorom myšlienkový strom (charakteristický pre Človeka) sa rozrastá smerom od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi.