V takomto prístupe k vybudovaniu osobnej psychickej kultúry tiež nie je nič nové. Cisár Rímskej ríše (z r. 161) a filozof Marcus Aurelius Antonius (r. 121 — r. 180) nazval takto jednu zo svojich kníh „K sebe samému“[195].
Rovnako aj všetky učenia hlásajúce akt tvorenia Vesmíru Bohom sa pokúšajú vypestovať myšlienkový strom smerom od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi. No keď učitelia viery v dôsledku sebectva upadajú do idealistického adeizmu, tak radostne dokola na plné ústa opakujú: «Na počiatku bolo slovo, a slovo bolo u Boha…»[196], a za týmto už nasledujú ich vlastné výmysly, snažiace sa vyzerať ako mozaika, nimi vykladaná v smere od Zdroja Objektívnej reality k jedincovi. Ale aké slovo bolo u Boha? — To jest o čom je? Aký zmysel nieslo ľuďom? — to ich už nezaujíma... Ba čo viac, mnohým je tento zmysel aj protivný.
13. «Furkan»: Boh miluje trojicu[197]
«Furkan» je arabské slovo a v Koráne sa vyskytuje neraz. Raz ho prekladajú ako «spasenie», inokedy ako «rozlíšenie»[198]. Oba tieto názvy sú však nerozlučne spojené, pretože či spasenie, či záhuba, obe sú podmienené zoslaním Rozlíšenia Zhora, čo bolo ukázané na príklade hliadky „Titaniku“[199]. Ak nie je dané Rozlíšenie Zhora, tak všetky zmyslové orgány vnímajú nejasné preludy, podobné zrakovému vnímaniu neprehľadnej hmly alebo tmy, v ktorých rozdiely «to» — «nie to» nie sú odhalené, čo vylučuje možnosť akýchkoľvek zmysluplných činov v temnote nerozlíšenia.
Jednotlivci Zhora zbavení Rozlíšenia sa od slepých a hluchých (ktorí nevidia a nepočujú) odlišujú iba tým, že oni vidia aj počujú, ale nič z toho čo im do vedomia prinesú ich zmyslové orgány — nepostrehnú.
Žijeme vo svete, v ktorom je Korán arabskojazyčným zápisom Zvestovania, daného Zhora všetkým ľuďom. Tí, ktorí s týmto názorom nesúhlasia — a myslia si, že žijú v inom svete (vo svete vlastných ilúzií, panujúcich nad nimi mámení, vrátane zdedených v podobe „výdobytkov kultúry“ od minulých generácií), v ktorom je Korán absolútne nezáväzný a trápny omyl alebo nástraha satanizmu — mali by sa zamyslieť nad otázkou postavenou v samotnom Koráne v súre 41, nazvanej „Objasnené“, verš 52:
«Či ste sa nezamýšľali nad tým, že ak je [Korán] od Boha a vy ho odmietate, tak kto je zblúdilejší, než ten čo zotrváva v hlbokom rozpore [s pravdou]?» — v preklade Osmanova.
Alebo ešte jeden variant prekladu tej istej otázky:
Ak vidíte, že Korán je od Boha, a zavrhujete ho, potom ako sa ospravedlníte pred Tým čo ho zoslal?
25. súra Koránu sa tiež volá v arabskom jazyku «Furkan» (v preklade Sablukova je jej názov ponechaný v lexike jazyka originálu) a «Rozlíšenie» (v prekladoch Kračkovského a Osmanova)[200]. Pozrieme sa na ňu.
1. Požehnaný ten, kto zoslal «al-Furkan» («Rozlíšenie»)[201] Svojmu otrokovi, aby on (t.j. Mohamed) sa stal dohováračom obyvateľov svetov; 2. [požehnaný] ten, ktorému patrí moc <presnejšie úplná moc: — naše spresnenie pri citovaní> nad nebesami a zemou, ktorý pre Seba nesplodil dieťa[202] a ktorý sa s nikým nedelil o moc <presnejšie úplnú moc: — naše spresnenie pri citovaní>. On stvoril všetko čo je a dal tomu [náležitú] mieru. 3. [Neverní] začali miesto Neho uctievať iných bohov, ktorí nič netvoria, ale sami sú stvorení, dokonca sami sebe nemôžu ani uškodiť, ani prospieť, nepodriaďuje sa im ani smrť, ani život, ani vzkriesenie.» — V preklade Osmanova.
Tie isté verše v preklade G.S. Sablukova:
«1. Požehnaný Ten, kto zoslal Furkan[203] otrokovi svojmu na to, aby on bol učiteľom svetov, 2. — Ten, komu patrí kraľovanie na nebesiach i na zemi; kto nikdy nemal deti, kto nemal spoločníka v kraľovaní; kto stvoril všetky bytosti a predurčujúc predurčil ich bytie. 3. A oni si vybrali bohov, zaprúc Ho, tých, ktorí nič nestvorili, ale sami sú stvorení; 4. Ktorí nemajú silu nič spraviť, ani škodlivé, ani užitočné pre seba, nemajú silu ani nad smrťou, ani nad životom, ani nad vzkriesením.»
To isté v preklade I.J. Kračkovského:
1(1). Požehnaný ten, ktorý zoslal rozlíšenie Svojmu otrokovi, aby sa stal pre svety kazateľom, — 2(2). Ktorý má moc nad nebesami a zemou, a nezaobstaral Si On dieťa, i nemal On spoločníka v moci. On vytvoril každú vec a rozmeral ju mierou. 3.(3). A obstarali si oni miesto Neho bohov, ktorí nič netvoria, ale sami sú stvorení. 4. Nemajú moc sami sebe ani uškodiť, ani prospieť, a nemajú moc ani nad smrťou, ani nad životom, ani nad vzkriesením.
Rôzne preklady vyjadrujú rôzne významové odtiene zahrnuté v slove, preto sme uviedli niekoľko vydaní. Nami hrubým zvýraznený text – to sú kľúče k vstupu do systému nemenne prvotných rozdielov, zodpovedajúcich koránickým názorom na stvorený Vesmír, nad ktorým plná moc (celkovo i fragmentárne) neobmedzene patrí iba Bohu: «… Boh daruje Svoju moc, komu si Sám zaželá» (súra 2:248), a samovláda kohokoľvek je len iluzórna a funguje vo vymedzených preň hraniciach Božieho dopustenia.
Predovšetkým treba poznamenať, že Korán všade ohlasuje videnie sveta odlišné od všetkých druhov «Ja-centrizmu».
Skrze Korán sa ľuďom ponúka prijať (ako vedomú normu organizácie psychiky jedincov a spoločenstiev) VIDENIE SVETA SMERUJÚCE OD BOHA KU KAŽDÉMU ČLOVEKU, prichádzajúcemu do styku s Koránom a jeho prekladmi.
Videnie sveta, smerujúce od Boha v minimálne dvoch navzájom sa dopĺňajúcich významoch: aj ako dané v Zvestovaní Zhora, aj ako určujúce usporiadanosť rozvetvovania mozaiky myšlienkového stromu človeka v jednoznačne určenom poradí: po prvé – Obraz Boží v duši každého, po druhé – obrazy stvoreného Vesmíru, súčasťou ktorého je aj samotný človek (spolu s organizáciou jeho psychiky a vnútorným svetom).
Tí, ktorí nesúhlasia s týmto názorom, mali by sa zamyslieť nad otázkou postavenou vo vyššie uvedenom verši 41:52. A kým nastane termín odpovede na ňu, zvestovať (z etickej povinnosti voči svojmu presvedčeniu*), že Alah Koránu je objektívne lžiboh, v dôsledku čoho Korán nikoho k ničomu nezaväzuje, preto ho treba nielen ignorovať, ale rovno aj prekonávať jeho vplyv pre dobro seba a okolia. AVŠAK, predtým než vstanete na cestu vykorenenia Koránu a následkov jeho vplyvu na život globálnej civilizácie, zamyslite sa aj nad týmto: Prečo za viac ako 1300 rokov existencie Koránu v kultúre ľudstva nikto zo zainteresovaných oponentov[204] v ňom neodhalil a nepotvrdil jalové táraniny, lži a zlo — ani počas života Mohameda medzi ľuďmi, ani po jeho smrti?
Teraz prejdeme k otázke o nemenne prvotných rozdieloch, zodpovedajúcich koránickým názorom na stvorený Vesmír. Ako je viditeľné z vyššie uvedených textov prekladov Koránu do ruštiny, jedni prekladatelia dali prednosť tomu, aby po rusky vyjadrili zmysel predurčenosti bytia, iní dávali prednosť tomu, aby vyjadrili zmysel miery, (mernej) pravidelnosti bytia a (mernej) proporcionalite[205]udalostí. To jest arabské slovo s ktorým sa stretli v sebe nesie oba zmysly, ktoré v ruštine možno zjednotiť len v dvojslovnom spojení «predurčená miera», ktorú Osmanov nazval «náležitou» — slovom, vyjadrujúcim jeden z odtieňov určitosti — súčasti predurčenosti.