Dogma o „Trojici“, vytvorená pre dav v znacharskej biblickej kultúre, existuje v jej videní sveta zároveň so štvorhypostáznosťou hmoty-ducha-priestoru-času. No ona sa úplne inak javí v subkultúre ezoterizmu, hermetizmu – čo je zbierka znalostí, neurčených pre dav, predurčených len „pastierom davu“ (nazývaných obyčajne „dobrými pastiermi“), zasväcovaných do „veľkých tajomstiev“, lebo v súlade s démonickými princípmi vybudovania vlády nad davom v znacharskej kultúre «nie všetky pravdy majú byť rozpovedané všetkým ľuďom»[233].
V epigrafe k jednej z kapitol knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“ sa uvádza nasledujúci text:
«Tridsiatimi dvoma cestami — nádhernými, múdrymi, načrtol JH, JHVH, Sabaoth (Boh zástupov*), Boh Izraela, Boh Živý a Kráľ Večný, Všemohúci, Milosrdný a Odpúšťajúci, Vznešený a Prebývajúci vo večnosti, — vznešené a sväté je Jeho Meno, — vytvoril svet Svoj troma seferim: sefar, sipur a sefer.»
A toto je vysvetlené v poznámke pod čiarou:
«Prvý z týchto termínov (Sefar) označuje čísla, ktoré samotné nám dávajú možnosť zistiť nevyhnutné funkcie a vzťahy každého (podľa kontextu, možno: človeka)[234] aj veci kvôli tomu, aby bolo možné pochopiť cieľ, pre ktorý bola vytvorená; aj miera dĺžky, aj miera objemu, aj miera váhy, pohyb i harmónia — všetky tieto veci sú riadené číslami. Druhý termín (Sipur) vyjadruje slovo a hlas; pretože je to Božské slovo a hlas, a pretože je to Božské Slovo, je to Hlas Boha Živého, Ktorý zrodil bytosti v ich rozličných formách, či už sú vonkajšie, alebo vnútorné; práve jeho (tento termín)* treba chápať v týchto slovách: „Boh povedaclass="underline" „Buď svetlo“ a „nastalo Svetlo“. Nakoniec, tretí termín (Sefer) označuje písmo. Písmo Boha je plod tvorenia. Slová Boha sú Jeho Písmom. Myšlienka Boha je Slovom. Tak myšlienka, slovo i písmo je v Bohu iba jedno, kým v človeku sú tromi.» — „Cuzary“, 4, § 25, cit. z knihy V. Šmakova „Svätá kniha Thovta. Veľké arkany Taro“, r. 1916., reprint 1993, str. 245.
Ak to máme vysvetliť v krátkosti, tak trojica — sefar, sipur, sefer — je ekvivalentná trojjednote: miera (forma, matrica)– obsah (t.j. to, čo sa nachádza vo forme: je to informácia, myšlienka, idea, nedostupná bez konkrétnej formy)– matéria (plod tvorenia, ako stelesnená jednota formy a obsahu).
V Koráne je na to poukázané priamo a otvorene (pre všetkých): čítajte, premýšľajte, hľadajte zmysel, chápte. To je Islam, Kráľovstvo Božie na Zemi. No pre „vyšších“ hierarchov znacharskej kultúry, vyjadrujúcej moc démonického režimu psychiky, je Kráľovstvo Božie – Islam - prekážkou. Preto v nej existuje pre všetkých „nižších“ (aby upadli do závislosti od „vyšších“) — exoterizmus: zvrátenie relígie a videnia sveta: prvotné rozdiely a maximálne zovšeobecňujúce stotožnenia sú otvorene alebo v skrytosti nasmerované na štvorhypostáznosť „priestor-čas-hmota-energia (duch)“ Amona, o čom už bolo povedané skôr; a pre tých, čo prešli určitým stupňom zasvätenia – existuje ezoterizmus: prvotné rozdiely v podstate vytvárajú trojjednotu — „matéria-informácia-miera“, vyjadrené v určitých jazykových formách. A hoci v ezoterizme trojjednota nahradila štvorhypostáznosť exoterizmu (predstavujúcu znesvätenie právd pre dav), aj tak v ňom chýba to hlavné: Rozlíšenie — ako schopnosť, dávaná Bohom bezprostredne každému, kto hľadá Kráľovstvo Božie ako relígiu, v závislosti od miery vzniku životnej potreby novej informácie. Dogma o «Trojici» je mostíkom k tomu, aby bol zasvätenec počas výkladu dogmy prevedený (bez nervových otrasov) od vnímania sveta štvorhypostáznosti Vesmíru k vnímaniu sveta trojjednoty.
Na pochopenie toho, prečo je v znacharskej démonickej kultúre určené pre dav videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru, a pre zasvätencov (do tajomstiev riadenia davu) je určené videnie sveta trojjednoty, je potrebné odpovedať na otázku: V čom je podstata prevahy myslenia jedinca na základe prvotných rozdielov, spájaných s trojjednotou matérie-informácie-miery, nad myslením jedinca na osnove prvotných rozdielov, spájaných so štvorhypostáznosťou hmoty-ducha-priestoru-času? Všeobecnú odpoveď na ňu dáva príslovie: «V krivom oku aj rovné stojí krivo». Ide o to, že ak objektívny Vesmír existuje ako trojjednota matérie-informácie-miery, tak v myslení na osnove kategórií štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času možno od seba odlíšiť «užitočný signál» a vlastné «šumy procesu», vyvolané mnohonásobným «navrstvením» na seba druhotných kategórií «priestoru» a «času» a nedeliteľnosťou hmoty-ducha-informácie. Tieto deformujú a potláčajú «užitočný signál» a neurčitosť miery predurčuje stavbu myšlienkového stromu k strate stability a k posunu subjektívnych pojmov vzhľadom na reálnu rôznorodosť v Objektívnej realite.
Ak pripustíme, že reálnemu usporiadaniu Vesmíru objektívne zodpovedá videnie sveta štvorhypostáznosti hmoty-ducha-priestoru-času, tak analogicky v myslení na osnove trojjednoty matérie-informácie-miery bude prítomný nejaký «užitočný signál» i vlastné «šumy procesu», deformujúce a potláčajúce «užitočný signál».
Štatistika bude svedkom, že tí, ktorí robia vo svojom myslení viac chýb, budú znášať škodu, a v snahe vyhnúť sa budúcim škodám budú vedome alebo podvedome hľadať alternatívu k svojmu doterajšiemu pohľadu na svet.
Ako ukazuje historická skúsenosť, v priebehu histórie poegyptských regionálnych civilizácií zostalo videnie sveta štvorhypostáznosti Vesmíru podstatou rovnaké, menilo iba formy, v ktorých sa ukazovalo spoločnosti, a prešlo púť od bohosloveckej doktríny Egypťanov o najvyššom božstve štvorhypostáznom Amonovi, až po časopriestorové kontinuum materialistov 20. storočia a systém «Q — MEST» scientológie. A regionálna civilizácia, v ktorej panovalo toto videnie sveta v hlavách u väčšiny obyvateľstva, doviedla planétu do globálnej biosférno-ekologickej krízy a otvorenej možnosti vojnového sebazničenia následkom poruchy práce počítača.
No celé toto historicky dlhé obdobie videnie sveta trojjednoty zostalo rovnakým v jednote formy a obsahu, i keď zorné pole, rozhľad jeho nositeľov sa zväčšoval mierou rozvoja kultúry. No nie tá regionálna civilizácia, ktorej sväté písmo (Korán*) uchovávalo kľúče k videniu sveta trojjednoty, zrodila globálne problémy našich dní.
A preto, aby bol dav závislý na „elitárnej“ hierarchii jeho pastierov, musia sa pastieri opierať o taký svetonázorový systém, v základných kategóriách ktorého je myslenie sprevádzané nižšou mierou «vlastných šumov», deformujúcich a potláčajúcich užitočný signál. Táto osobitosť sa aj prejavuje v rozdielnom adresovaní svetonázorových systémov: trojjednota matérie-informácie-miery — pre pastierov zasvätených do «veľkých tajomstiev», a štvorhypostáznosť hmoty-ducha-priestoru-času — všetkým druhom davu: jak prostému ľudu, tak aj tým, čo seba pokladajú za „elitu“. Ak človek uvažuje v kategóriách trojjednoty, môže si uvedomovať ten istý jav, udalosť jak v kategóriách trojjednoty, tak aj v kategóriách štvorhypostáznosti Vesmíru. Pritom sa vyjasní, že niektoré veci, ktoré sú vo videní sveta trojjednoty očividné a jasné, nemožno skrátka pochopiť a opísať v kategóriách štvorhypostáznosti Vesmíru «jazykovými prostriedkami», rozvinutými v kultúre.