«Tajný rozhovor pochádza od satana» — súra 58:11. «Kto je nečestnejší než ten, kto utajil pre seba svedectvo Božie?» — súra 2:134.
A tak, ako sa to aj uvádza v súre 8:29, Boh zbavuje znacharstvo, zotrvávajúce v hermetizme a ezoterizme, daru Rozlíšenia v tých situáciách, keď zámery znacharov prekážajú uskutočneniu dobrého Božieho Zámeru. Následkom toho sú všetky hierarchie zasvätení odsúdené zbierať úrodu (nimi) nepredvídateľných plodov svojich činov, ktoré celkovo znehodnocujú dokonca aj tie výsledky, po ktorých túžili a dosiahli ich. Nakoľko je znacharstvo zbavené určitého toku informácií, ktoré je dávané len v Rozlíšení, tak sa v podstate varí vo vlastnej šťave a degraduje v tom zmysle, že svojim informačným stavom zaostáva za časom, predovšetkým za sociálne podmieneným časom. Tí, ktorí sú zbavení daru Rozlíšenia, sú v mnohom svojim správaním identickí s naprogramovanými robotmi, hoci na rozdiel od nich disponujú určitou slobodou, pretože nestratili možnosť prehodnotiť svoju existenciu, svoj život, na základe každému z nich dostupnej informácie a nimi osvojeného videnia sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, zaisťujúceho vybudovanie mozaiky smerom od Zdroja Vesmíru k sebe samému.
V skutočnosti, pri dnešnom pomere etalónových frekvencií biologického a sociálneho času, nútiaceho všetkých rozmýšľať a rozširovať oblasť svojej zodpovednosti a starostlivosti až do globálnych rozmerov, znacharská kultúra, v ktorej sa prejavuje panovanie démonického usporiadania psychiky, plne vyčerpala svoje možnosti a nemá žiadnu perspektívu. Dianetika a scientológia, v tej podobe, v akej ostali zanechané L.R. Hubbardom a jeho stúpencami, sa oneskorili približne o storočie (ak nie o dve) práve kvôli tomu, že hoci vyššie znacharstvo biblickej civilizácie aj konalo na základe videnia sveta trojjednoty matérie-informácie-miery, no bolo Zhora zbavené Rozlíšenia.
Inými slovami, v znacharskej kultúre videnie sveta trojjednoty matérie-informácie-miery nepredvídateľným spôsobom (pre jeho nositeľov) stráca svoju efektívnosť. Avšak v koránickej kultúre videnie sveta trojjednoty zostáva efektívne stále, ak ho nedostatok mravnosti a etickej sebadisciplíny subjektu neodsudzuje na zbavenie (Zhora) daru Rozlíšenia, a to je v Islame — Kráľovstve Božom na Zemi — vždy predvídateľné svedomím: Boh nie je tyran pre svojich verných a hľadajúcich Jeho vôľu; Boh nie je bohom neporiadku, ale sveta.
V aktuálnej knihe je všetko nasledujúce, ako aj všetko predchádzajúce, napísané vychádzajúc z toho, že Rozlíšenie je priamo od Boha a chápanie informácie, získanej v Rozlíšení v dvojkovom kóde «to» — «nie to», prebieha na základe prvotných rozdielov (maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení) trojjednoty matérie-informácie-miery.
14. Sloboda v predurčení
Ako už musí byť jasné z vyššie opísaného, psychika jedinca celkovo a konkrétne proces jeho myslenia disponuje osobitosťami, ktoré sa nedostali do zorného poľa dianetiky a scientológie podľa Hubbarda. Objektívnosť existencie týchto osobitostí, podmieňujúcich celú osobnú psychickú kultúru jedinca, spôsoby jeho vstupu do kolektívnej psychiky spoločnosti a biosféry, i mnoho iného jak v osobnom, tak aj v spoločenskom živote, určuje potrebu pozrieť sa z iného uhla pohľadu predovšetkým na principiálne tézy dianetiky podľa Hubbarda, vzťahujúce sa na súčinnosť analytického a reaktívneho rozumu a podmienenosť správania jedinca jeho ingramovou batožinou.
Ako už bolo skôr poznamenané, slovo «intelekt» je v dianetike synonymom rozumu v zmysle, určenom už skôr uvedenou základnou tézou I:
«I. Rozum prijíma, nastoľuje a rieši problémy, spojené s prežívaním.» — „Dianetika“, str. 401.
V súlade so základnou tézou II, takisto uvedenou v „Dianetike“, rozum, intelekt jedinca sa považuje za systém, pozostávajúci z dvoch komponentov s odlišnou funkciou.
«II. Analytický rozum počíta, opierajúc sa o rozdiely. Reaktívny rozum počíta, opierajúc sa o stotožnenia.»
No rôzna funkčnosť analytického a reaktívneho rozumu má aj druhú stranu. V súlade s názormi dianetiky a scientológie reaktívny rozum:
· preberá riadenie jedincovho správania tým viac, čím viac stráca svoju funkčnosť «analyzér» (analytický rozum) vplyvom nejakých príčin, nepodmienených ingrammi, ktoré už v psychike sú (pri formálnom zápise tejto tézy vždy platí rovnica: «aktivita celkového rozumu» =«podiel aktivity reaktívneho rozumu» + «podiel aktivity analytického rozumu»);
· potláča prácu analytického rozumu tým intenzívnejšie, čím okolnosti (v ktorých sa nachádza jedinec) aktívnejšie restimulujú v psychike už prítomné ingramy, s ktorými operuje reaktívny rozum.
To prvé poukazuje na to, že ten informačný podsystém v psychike jedinca, ktorý v dia-
netike a scientológii dostal názov «reaktívny rozum», predstavuje pri pohľade z uhla dostatočne všeobecnej teórie riadenia nástroj havarijného riadenia, spúšťajúci sa v kritických situáciách a skutočne zabezpečujúci prežitie jedinca.
No z pohľadu tej istej teórie riadenia, ak sa prostriedky havarijného riadenia nejakého systému spúšťajú v režime, ktorý je pre užívateľa alebo pozorovateľa štandardným režimom normálneho riadenia, tak to značí jednu z dvoch možností:
· buď tvorca systému urobil chybu, následkom čoho sa prostriedky havarijného riadenia spúšťajú v čase, keď to reálne nie je treba;
· alebo tvorca systému chybu neurobil, а prostriedky havarijného riadenia sa spúšťajú preto, lebo pochybil užívateľ systému, ktorý objektívne chybný režim svojho fungovania (z pohľadu tvorcu systému) považuje za normálne riadenie.
V druhom prípade je možná situácia, keď užívateľ systému — (Q v terminológii dianetiky a scientológie, ak skúmame situáciu vo vzťahu k osobnej psychickej kultúre jedinca)zažívajúci nečakané spúšťanie nástrojov havarijného riadenia v nevhodných situáciách (z jeho pohľadu) alebo ich nepretržité fungovanie — bude nástojiť na tom, že nie on sa zmýlil v nastavení systému a jeho používaní, ale tvorca systému, a bude sa snažiť o vypnutie prostriedkov havarijného riadenia.
Čo plodí takýto prístup v technických systémoch, poznáme zo skúsenosti katastrofy roku 1986 v Černobyľskej atómovej elektrárni, kde užívatelia systému počas nejakého experimentu jednoducho vypli systém automatického havarijného vypnutia reaktora. Ak vychádzame z toho, že Boh, Tvorca a Všedržiteľ, nepochybil pri stvorení Človeka rozumného a konkrétne, pri vytvorení systému informačného zabezpečenia jeho života a činnosti, tak L.R. Hubbard a jeho nasledovníci majú iný uhol pohľadu: pochybil Stvoriteľ, je potrebné prijať opatrenia na ochranu seba samého pred Jeho chybami. L.R. Hubbard píše:
«… ingram je negatívna veličina na danej etape rozvoja človeka. Keď bol človek bližšie k svojim bratom-zvieratám, ktoré všetky bez výnimky majú reaktívny rozum presne takého istého typu, оn, zrejme, mohol úspešne využiť ingramovú informáciu. Avšak jazyk a zmenené podmienky existencie človeka premenili ingram na zjavné nebezpečenstvo. Neexistuje ingram, ktorý by prinášal čo len nepatrný úžitok.
Reaktívny rozum je nám daný na to, aby zabezpečil prežívanie (t.j. správanie sa v kritických situáciách: — naše spresnenie pri citovaní). Оn sa doteraz tvári, že koná v tomto rámci. Avšak jeho divoké chyby vedú na opačnú stranu.» — „Dianetika“, str. 75. «Pozorovania na klíroch dokázali, že človek ingramy viac nepotrebuje. Človek je dnes schopný urobiť evolučný krok. Most cez roklinu je konečne postavený.» — „Dianetika“, str. 101.