Odtiaľto aj plynie riešenie: ingramovú banku treba očistiť a prečerpať informáciu do štandardných bánk údajov, na základe ktorých pracuje analytický rozum (analyzér). Avšak otázka ohľadne toho: že analyzér možno nepracuje bezchybne; alebo síce pracuje bezchybne, ale na ciele, odporujúce Stvoriteľovi, následkom čoho ingramy vplývajú negatívne a potláčajú schopnosť jedinca prežívať — táto otázka ostala v dianetike podľa Hubbarda nepreskúmaná.
Pritom žiaden jedinec druhu Človek rozumný nemôže sám zastúpiť celé ľudstvo, celú biosféru planéty. To znamená, že hierarchicky vyššie systémy jak sociálne, tak aj biosférické (ktorých je jedinec čiastkovou súčasťou) majú svoje imunitné systémy, ktorých bezpečnostné elementy sú zavedené do každého hierarchicky nižšieho systému. Preto, ak z pohľadu normálneho fungovania imunitného systému biosféry nie je jednotlivec normálnym človekom, tak na neho bude vyvíjaný tlak, vplyvom ktorého buď zhynie, alebo prijme a vynaloží úsilie k tomu, aby zmenil sám seba tak, aby ho imunitný systém biosféry podporoval a ochraňoval.
Preto všetko čo L.R. Hubbard nazval «divokými chybami» reaktívneho rozumu, prekážajúcimi «prežívaniu» jedinca, vôbec chybami nie sú, lebo jedným z prostriedkov imunitného systému biosféry, pomocou ktorého sa sama na Zemi oslobodzuje od útlaku človekupodobných neľudí, môžu byť aj ingramy, na základe ktorých koná reaktívny rozum každého jedinca.
L.R. Hubbard a jeho nasledovníci tieto možnosti vôbec neskúmali, namiesto toho, po odhalení faktu potláčania existencie jedinca ingramovou informáciou, sa okamžite pustili do jeho ochrany od ingramov. Do ochrany jedinca, ktorého bezpodmienečne nazvali človekom. Ako už bolo ukázané skôr, takýto uhol pohľadu nie je jediným možným, čo ho teda nepredurčuje k jednoznačnej správnosti.
Po prvé – аnalytický rozum, reaktívny rozum, ingramová banka sú vlastné každému, nezávisle od režimu psychiky (zvieracej, biorobota, démona, človeka dôverujúceho Bohu), ktorý sa navyše môže meniť jak nezvratne v priebehu života, tak aj vratne a opakovane počas jedného dňa.
Po druhé – аnalyzér môže spracovávať informáciu na základe kaleidoskopického i mozaikového vnímania sveta.
Po tretie – mozaikové vnímanie sveta môže byť «Ja-centrické», na základe „očividne prirodzeného“ súboru prvotných rozlíšení a maximálne zovšeobecňujúcich stotožnení, zredukovaných do štvorkomponentného „koktejlu“ matérie-ducha-priestoru-času, а môže byť koránické, prameniace z uvedomenia si Rozlíšenia od Boha a analýzy (ozmyslenia) toku dvojkového kódu «to» — «nie to» na základe prvotných rozdielov v trojjednote matérie-informácie-miery.
Ak sa Boh nemýli, a On sa nemýli, tak pri normálnom režime psychiky typu Človek a vnímaní sveta vyjadrujúcom objektívne prvotné rozdiely a maximálne zovšeobecňujúce stotožnenia — ingramy (tvoriace informačnú bázu reaktívneho rozumu) nie sú schopné potlačiť činnosť analyzéra. Ako priznáva samotný L.R. Hubbard, «rozum je mechanizmom, ktorý sám seba ochraňuje.» — „Dianetika“, str. 467. No, žiaľ, L.R: Hubbard nedospel k prostriedkom, pomocou ktorých človek (Q — v terminológii dianetiky) chráni seba a chráni svoj rozum. A napriek vlastnému tvrdeniu, že «rozum je mechanizmom[238], ktorý sám seba ochraňuje» („Dianetika, str. 195) píše ešte nasledovné:
«Od samého začiatku výskumov Dianetiky v roku 1930 väčšina pacientov do určitej miery verila tomu, že môžu pracovať na svojich prípadoch sebakontrolou. <…>
To sa nedá. To je priame vyhlásenie a vedecký fakt.<…>
Pri sebakontrole sa predklír pokúša útočiť na to, nad čím nikdy nezvíťazil jeho analyzér, hoci jeho analytický rozum vo svojom vnútri sa nikdy nezaoberal ničím iným, než útokmi na bank, a robí to celý čas, kým funguje. Samotný fakt, že analyzér predklíra sa vypína zakaždým, keď vstupuje do oblasti «podvedomia», je aj príčinou toho, že ingramy mohli prevziať riadenie a využiť ho ako bábku, keď boli restimulované – jednoducho vypínali analyzér.
Мnohí pacienti vynakladali veľa námahy, aby postavili dianetiku na úroveň sebakontroly. No všetci utrpeli porážku, a momentálne sa má za to, že to je absolútne nemožné.» — „Dianetika“, str.440, 441.
«Pacient nevidí vlastné aberácie[239]. Je to jedna z príčin, prečo je potrebný audítor.» — „Dianetika“, str. 205.
Tieto tvrdenia automaticky (medzi riadkami) predpokladajú totožnosť dvoch rozdielnych činností:
· uvedenie osobnej kultúry psychickej činnosti do objektívnej normy, predurčenej Zhora (t.j. v ôsmej dynamike, dynamike Najvyššej Bytosti, ak použijeme terminológiu scientológie);
· proces klírovania, ako pomoc jedného človeka druhému v uvedomovaní si svojej vlastnej ingramovej batožiny a v presúvaní informácie z ingramovej banky reaktívneho rozumu do štandardných bánk, na základe ktorých funguje analytický rozum (analyzér).
Ako už bolo ukázané skôr, to prvé – uvedenie osobnej kultúry psychickej činnosti do objektívnej normy, predurčenej Zhora – v súlade s koránickými názormi sa podstatou odlišuje od klírovania, no ako je povedané v Koráne: «Niet prinútenia v relígii. Už je jasne odlíšená priama cesta od poblúdenia.» — súra 2:257 (256).
To znamená, že dovedenie klírovania do úplného vyprázdnenia ingramovej banky jedinca sa nesmie stať jediným cieľom ani v jednej etape jeho života. Všeobecné klírovanie, alebo klírovanie vládnucej „elity“, spolupracovníkov špeciálnych a tajných služieb, i druhých orgánov štátnej moci sa nesmie stať cieľom spoločenského rozvoja.
Na druhej strane, nakoľko vzájomná dobroprajná debata dvoch ľudí o vlastných ťažkostiach a problémoch môže spôsobiť uvoľnenie ingramovej banky jedného z nich alebo oboch, tak klírovanie (aspoň vo forme ako je opísané v knihe L.R. Hubbarda „Dianetika“[240]) len prevádza tento proces z úrovne osobných neformálnych návykov na úroveň teoreticky popísanej metódy pomoci riešenia psychicky podmienených problémov.
Preto reálne by zákaz procedúry klírovania v spoločnosti nebol vhodný. Vo väčšine prípadov je každý schopný rozhodnúť sa sám, či sú ingramové napadnutia jeho psychiky kritické, následkom čoho sa musí uchýliť k cielenému klírovaniu, a či zverí túto procedúru scientologickej cirkvi, alebo radšej posúdi podstatu tohto problému s človekom ktorému dôveruje; výnimku z tohto všeobecného pravidla tvoria zločinci a psychopati, kde otázku o povinnom klírovaní každého z nich musí riešiť štátna moc v spoločnosti, v súlade s koncepciou spoločenského zriadenia. Pritom si treba byť vedomý toho, že najlepším audítorom je Hospodin Boh.
Avšak samotná scientologická cirkev, nie ako štruktúra s rozpisom funkcií, ale ako množina konkrétnych ľudí, ktorí sa v živote stretli s dianetikou a scientológiou podľa L.R. Hubbarda a rozumejú podstate veci, sú povinní, (оpierajúc sa o svoj «аnalyzér», ktorému už ingramy nestoja v ceste) vypracovať zmysluplný postoj k tomu, čo presahuje hranice dianetiky a scientológie podľa L.R. Hubbarda.
To sa týka jednak toho, čo sme už objasnili v tejto práci z pozície koránického fundamentalizmu, ale aj toho, čo sa objektívne vyskytuje v živote našej civilizácie, ale z rôznych príčin sa nedostalo do nášho objasnenia otázky o objektívnej psychickej norme pre jedincov, spoločenstvá a spôsoboch jej dosiahnutia.
27. júla – 23. novembra 1998
(počíta sa s pokračovaním)
Opravy a spresnenia
25. február 2008
[1] Uvedený © Copyright pri publikácii knihy neodstraňovať, lebo v texte sa nachádza naň odkaz. V prípade potreby možno za neho umiestniť ešte jeden © Copyright vydavateľa. TÚTO POZNÁMKU PRI PUBLIKÁCII ODSTRÁNIŤ.