Zapäl televízny telefón a bez mimoriadnej pozornosti sledoval výjav na obrazovke. Nezaujímal ho, bol veľmi podobný všetkým predchádzajúcim. Veď už poznal každý Watsonov pohyb. Nebolo nič mimoriadneho ani na tom, že práve vytočil akési číslo na televíznom telefóne.
Čo sa však dialo potom, Seversona nesmierne prekvapilo.
Na obrazovke Watsonovho aparátu zjavil sa záber z riadiacej kabíny. Čan-su hovoril s Navrátilom o novo objavenej planéte v súhvezdí Alfy Centauri A. Ani jeden z vedcov si však nevšímal telefón.
„Že by im tam nesvietilo signálne svetlo?“
Keď sa Watson nabažil pohľadu do riadiacej kabíny, spojil sa s klubovňou. Tam bolo veselo. Wroclawski rozprával anekdoty a celá spoločnosť sa smiala. Chvíľami usmial sa aj Watson.
Ani v klube nikto nespozoroval, že je telefón v činnosti.
Severson sa zrazu klepol do hlavy.
„Som ja len hlupák. Ako ma to len mohlo hneď nenapadnúť! Watson robí predsa to isté, čo ja: odpočúva, čo sa robí v riadiacej kabíne a v klube. Ale čo chce vysliediť? Pravdepodobne podáva zprávy Bratstvu silnej ruky! Už je naozaj najvyšší čas zakročiť!“
Severson sa rozhodol, že hneď po službe povie všetko Alene a požiada ju, aby informovala o dvoch sprisahancoch Navrátila.
Len čo vstúpil do klubu, kde si určil schôdzku s Alenou, zarazil sa.
Sála bola hneď po striedaní smien takmer prázdna. Pri okne s pokrútenou borovicou sedel Watson. Natoľko bol zabraný usporiadavaním akýchsi papierov, ktoré ležali na stolíku pred ním, že si príchodzieho ani nevšimol.
Watson v klube? Sem predsa nikdy nechodí! Čo má zase za lubom? Severson rýchlo rozmýšľal. Sadol si na druhý koniec sály, vytiahol z vrecka blok a predstieral, že si niečo píše. Pritom pozorne sledoval záhadného návštevníka.
Watson sa tváril spokojne. Chvíľami sa jeho oči dokonca usmiali dvoma vejárikmi vrások na spánkoch. Keď mal všetky papiere poukladané na dosť veľkej kope, oprel sa lakťom o rám okna, niekoľkokrát si pohladil prešedivené vlasy a zahľadel sa do hviezdnej oblohy.
Do sály prichádzali ďalší hostia — Navrátil, Molodinová, Čan-su, Scheiner, Fratev, Madarász, Mc Hardy.
Každý pri pohľade na Watsona zatváril sa rovnako začudovane ako Severson. Alena pribehla celá udychčaná. Ospravedlňovala sa, že sa zdržala v kuchyni.
„Čo povieš na tohto návštevníka?“ zašepkal Severson a očami ukázal na Watsona.
„Teším sa z neho. Konečne dostal rozum.“
„Ty si vedela, že sem dnes príde?!“ divil sa Severson.
„Vedela, povedal mi to Navrátil. Na jeho žiadosť som pripravila čaj a zákusky.“
„Prečo sa tak náhle zmenil? Nesleduje nejaký nečistý cieľ?“
Alena sa zasmiala.
„Ty si predsa len nenapraviteľný! Vo všetkom vidíš záhadu.“
„A ten prijímač — a šifrované poznámky — to nič nie je?“ povedal urazene Severson.
Alena sa už nedostala k odpovedi. Navrátil sa postavil do stredu sály a na jeho znamenie všetci stíchli.
„Drahí súdruhovia, posaďte sa, prosím, k spoločnému stolu, aby sme boli všetci pohromade. Akademik Watson nám chce oznámiť niečo dôležitého.“
Severson pozrel na Alenu spýtavým pohľadom. Alena iba pokrčila ramenom, čo znamenalo, že o ničom nevie.
„Ak dovolíte, ostanem sedieť,“ začal oficiálne svoj prejav Watson. „Viem dobre, že mnohí z vás ma považujú za nenapraviteľného samotára — a niektorí dokonca za mrzutého muža, ktorý nemá rád ľudí. Dnes by som vám preto rád zložil účty zo svojej samoty.“
Odmlčal sa a očami prešiel všetkých prítomných. Usmial sa.
„Dnes vám teda môžem prezradiť, prečo som nechodil medzi vás. Potreboval som veľa času. Pokúšal som sa totiž rozlúštiť zmysel slov neznámej reči obyvateľov planéty X…“
Posledné slová zapôsobili ako bomba.
„Domnievam sa, že sa mi to podarilo — aspoň čiastočne.“
Alena sa zľahka dotkla Seversona a významne na neho žmurkla.
„Ako som už oznámil súdružke Molodinovej, planéta X vysiela na dvoch staniciach. Tú druhú som — žiaľ — objavil iba nedávno. Na nešťastie hovorí celkom iným jazykom ako prvá stanica. Celá moja práca sa teda zaoberá iba silnejšou stanicou, ktorú počúvame už mnoho rokov. A teraz dôkazy…“
Watson pristúpil k magnetofónu a sklopil páčku vypínača. Sálou sa ozval plačlivý hlas.
„Takto hovoria obyvatelia planéty X normálne. A teraz si to dajme pomalšie… Dávajte pozor: Najčastejšie počujete tieto slová: vhgt — svls — ohoghim — svin — gh. Zrejme sú to slová, ktoré používajú neznámi ľudia najčastejšie. Zistil som si, ktoré slová sa najčastejšie vyskytujú v mnohých svetových jazykoch a dospel som k názoru, že medzi čudnými slovami musia byť najmä slovesá vo význame byť — a tak ďalej.
Bolo by veľmi zdĺhavé, keby som vám chcel opísať celý postup, ako som krok za krokom odhaľoval zmysel slov. Kto sa o tento problém zaujíma bližšie, môže si preštudovať tieto materiály,“ položil ruku na väčší zväzok papierov.
„Chcel by som vás však ešte upozorniť, že cesta k rozlúšteniu je veľmi zložitá. Najprv som to skúšal pomocou najrozličnejších dešifrovacích systémov, ktoré sú známe z čias rozdelenia ľudstva. Nedarilo sa mi to. Potom som preštudoval vedecké spisy akademika Hrozného a Lexu, ktorí rozlúštili neznámu reč a neznáme písmo na nápisoch z Orientu. Ani to mi veľmi nepomohlo. Iba po roku márneho hľadania som si všimol, že niektoré slová majú síce rovnaké písmená, akoby sa povedalo po našom, ale zakaždým sa vyslovujú inak. Rozdiely sú vo výškach tónov jednotlivých slabík. Neznámi ľudia vlastne nerozprávajú, ale spievajú. Nášmu sluchu to príliš nelahodí, ale pre neznámych ľudí to má veľký význam. Jednotlivé tóny im totiž nahrádzajú písmená.
A teraz vám prečítam preklad niekoľkých súvislých viet, ktoré sa mi podarilo zostaviť:
„Matematický turnaj (súboj alebo olympiáda) mal dobrý priebeh a vysokú úroveň. Absolútnym víťazom je — nezrozumiteľné meno.“
„Nepriateľská krajina (alebo svetadiel) usiluje sa zničiť našu civilizáciu (alebo náboženstvo). Boh nám vložil do ruky meč (alebo zbrane), aby sme potrestali rúhačov. Naša krajina (alebo svetadiel) je pre nás veľmi malá. Najúrodnejšie krajiny majú bezbožní — nezrozumiteľný názov národa — a my hladujeme. Musíme rozšíriť svoj životný priestor. Naša trpezlivosť je už na konci. Vyhlásime svätú vojnu…“
Zdá sa teda, že návšteva na planéte X nebude pre nás nijako príjemná. Podľa výsledkov, ku ktorým som dospel dlhou a trpezlivou prácou, schyľuje sa tam k búrke. Je celkom možné, že sa dostaneme priamo do tuhého.“
Odmlčal sa. V sále ležalo ťažké ticho.
„Priznám sa, a akiste hovorím za nás všetkých, že ma akademik Watson príjemne prekvapil,“ ujal sa slova Navrátil. „Za jeho gigantickú prácu musíme mu vysloviť úprimnú a vrelú vďaku.“
Sálou sa ozval nadšený potlesk.
„Táto práca má pre nás zaiste veľkú cenu. Uľahčí nám prvý styk s obyvateľmi planéty X.
Nehnevajte sa však, súdruh Watson, keď poukážem aj na tienisté stránky problému. Akiste nepochybujete o tom, že vám aj nám prajem na tejto ceste mnoho úspechov. Nechcem pochybovať ani o vašej statočnosti a starostlivosti. Obávam sa však, že aj pri všetkej dôkladnosti v lúštení môžeme ľahko podľahnúť klamu. Nezabúdajte, že naše myslenie je príliš pozemské na to, aby sme mohli preniknúť do myslenia neznámych tvorov len na základe zvukových záznamov. Pripúšťam síce možnosť, že akademik Watson odhalil tajomstvo neznámej reči, ale obávam sa, že zmysel slov je často iný, ako im teraz pripisujeme.“