Alena ho objala a hladila mu vlasy.
„To nič, drahý, všetko je už v poriadku…“
Navrátil nedôverčivo kýval hlavou.
Severson to spozoroval. Vymanil sa z objatia a zvolaclass="underline"
„Vy mi neveríte? Jeden dôkaz mám vo vrecku. Neviem síce, čo to je, no nie je to v poriadku. Prečo by ma bol Ditrichson požiadal, aby som dve škatuľky takýchto ampuliek zničil? Môžem vám ich ukázať, ukryl som ich v kabíne do bielizníka.“
Navrátil si prezrel ampulku proti svetlu.
„Okamžite zaistite Ditrichsona! Je to skutočne zločinec,“ povedal zlomeným hlasom. „Zločinec najhrubšieho zrna. Pripravoval bakteriologickú vojnu. Pozrite: vírusy mozgovej chrípky.“
Odmlčal sa, aby nabral dych.
„Aké šťastie, priatelia, že sa ľudstvo prebudilo zo sna, že zistilo, v čom je koreň zla! Že spoznalo, akým veľkým nebezpečenstvom je pre jeho existenciu kapitalizmus a imperializmus so svojím hlavným zákonom — kto z koho! Akým šťastím je pre ľudstvo, že týmto zločincom vyrazilo z rúk atómové zbrane — že Sovietsky sväz zavčasu mobilizoval národy do boja za mier!
S atómovou energiou je to ako s ohňom: je dobrým sluhom, ale hrozným pánom. Dnes, na šťastie, nie je naším pánom, lež dobrým služobníkom. Na koľko veľkých víťazstiev poskytol nám tento služobník silu! Aký blahobyt sme touto silou vybudovali na Zemi! Bez nej by sme dnes neboli ani tu, v slnečnej sústave, vzdialenej od našich domovov viac ako štyri svetelné roky.
Súdruhovia! Je to prekvapujúce, no niet o tom ani najmenších pochybností: Medzi nami sú ešte šialenci, ktorí v chorobnej túžbe po moci zabúdajú na cit človeka a strácajú aj zdravý pud sebazáchovy. Zabúdajú, že kto seje vietor, žne búrku! A táto búrka zmetie dnes iba ich. Ľudstvo nepripustí, aby sa opakovali hrôzy minulosti. Chce žiť v pokoji a mieri. Preto zločincov neúprosne rozdrví.
A ešte jedno poučenie dávajú nám varovné signály z vesmíru: v radostnom mierovom živote prestali sme byť bdelí a ostražití. Spoliehali sme sa na to, že pozostatky imperializmu už celkom vymizli z myslí ľudí. A čo vidíme teraz? Priamo na našej palube žije s nami a je s nami pri jednom stole jeden z tých, ktorí ešte žijú v neblahej minulosti. Prečo s nami letí, prečo riskuje a stráca čas? Pre záujmy vedy a ľudstva? Iste nie! Nepotreboval by na to ampulky s nákazlivými chorobami — ktoré sme už dávno vyničili na celej Zemi. Na tieto otázky môže byť iba jediná správna odpoveď: na planéte X chcel urobiť to isté, čo chce urobiť Bratstvo silnej ruky na Zemi: všetko ovládnuť a vykorisťovať. Neštítil sa ničoho, aby svoj cieľ dosiahol.
Súdruhovia, musíme okamžite ustanoviť súd a postaviť predeň záškodníka…“
Ditrichsona však márne hľadali. Nebol ani v atómovej elektrárni, kde mal mať službu, ani v laboratóriách, ani v klube, ani vo svojej kabíne…
„Aj vám by som ohcel, Alena, povedať niekoľko úprimných slov, sme tu náhodou sami… Pamätajte: láska nie je slepá ani pasívna. Pravá láska musí ľudí dvíhať, robiť ich lepšími. Mali ste Seversonovi viac pomáhať — a nielen sladko hrkútať… No nič, veď vy ešte všetko napravíte. Celý život je predsa pred vami…“
„Viem, súdruh Navrátil, viem, že z veľkej časti som aj ja vinná…“
Do klubovne vstúpil Severson. Navrátil si spomenul, že musí ísť ešte do riadiacej kabíny a odbehol.
Severson sa naklonil k Alene a zašepkaclass="underline"
„Hneváš sa na mňa?“
„Hlupáčik,“ usmiala sa. „Naopak.“
„Tie dve škatuľky ležali medzi nami ako balvan — počkaj chvíľku, odskočím po ne, aby ma už nepálili.“
„Poď teda, idem s tebou.“
Severson otvoril dvere svojej kabíny a rozsvietil. Rýchlo skočil späť.
Na jeho posteli sedel Ditrichson. Škľabil sa ako šialený. V ľavej ruke kŕčovite zvieral plechovú škatuľku, pravou rukou vyberal z nej ampulky a rozbíjal ich o podlahu.
„Fauchar, Jones, Severson, všetci tak skončíte! Zničím vás ako psov!“ Oči mal nepríčetne vytreštené a celý sa triasol.
„Poď, ty vrah!“ zareval, keď zbadal Seversona. „Zabil si planétu X!“
Škatuľku s ampulkami prudko hodil ku dverám.
Severson prudko pribuchol dvere a chytil Alenu za ruku.
„Zošalel! Zavolaj rýchlo Navrátila!“
Alena odbehla. Oprel sa o dvere, aby šialenec nemohol vyjsť. Ditrichson zalomcoval niekoľkokrát kľučkou a stíchol.
Zrazu sa dvere prudko rozleteli a Severson stratil rovnováhu. Šialenec vypadol z kabíny a narazil na stenu chodby. Odrazil sa a zavrávoral. Hneď sa však vzchopil.
Poobzeral sa. Seversona, pripraveného na boj, si však ani nevšimol. Rozbehol sa k východu z lietadla.
Kým sa Severson spamätal, otvoril dvere komory, aj východ, odrazil sa a skočil do vzduchoprázdneho priestoru. Jeho tvár aj ruky sa hneď zaliali krvou.
Mŕtve telo sa ponorilo do temnôt…
„Napokon je to úbožiak — nikdy nepoznal, čo je láska k ľuďom a šťastie čestného človeka,“ tíško povedal Navrátil. „Severson, poslali ste už zprávu na Zem?“
„Áno, aj to som im povedal, že planéta X — Zneužitý atóm — ako ju teraz nazývame, stala sa aj Ditrichsonovým hrobom…“
„Pre ľudstvo aj pre Bratstvo silnej ruky bude to vážna výstraha. Naozaj, varovné signály z vesmíru, ako povedala Alena. Škoda však, že našu zprávu vypočujú až o štyri roky…
A teraz — vpred, do súhvezdia Alfy Centauri!“
„Počkajte, súdruh Navrátil,“ položil mu ruku na plece Mc Hardy. „Myslím, že by sme tu mali nejaký čas počkať, kým vyprchá rádioaktívne žiarenie — a potom poslať dole pomocné lietadlo s výskumnou čatou. Členovia čaty by tam preštudovali zvyšky kultúry a dôsledky atómovej vojny. Možno by odhalili aj záhadu nezvyčajného smrtiaceho žiarenia. Takto by sme obohatili našu vedu.“
„Nesúhlasím s vami, súdruh Mc Hardy. Rozhodne nevedeli, čo je kultúra. A potom — načo by nám bolo tajomstvo smrtiacich lúčov. Čo dobrého by nám prinieslo štúdium obrovského cintorína neznámeho ľudstva? Čo o ňom bezpečne vieme, naozaj nám stačí: utrpelo ťažký úder, pretože zneužilo atómovú energiu. Ďalej už nemôžeme ísť. Tuná aj veda stojí na hranici, ktorú nesmie prekročiť. Právom si prevažná väčšina ľudstva vynútila zákaz pokusov s atómovými a vodíkovými bombami…“
Zapäl televízny telefón a opakoval rozkaz:
„Smer súhvezdie Alfy Centauri A — vpred!“
Do riadiacej kabíny vstúpil Čan-su.
„Práve som zachytil mimoriadnu zprávu zo Zeme: Ľudstvo ovládlo pomocou atómovej energie počasie na celej zemeguli. Začína útok na ľadovce južného pólu.
Amundsen posiela pozdrav Seversonovi a nám všetkým…“
31
NA ZDRAVIE SVETOVEJ AKADÉMIE VIED
Vo Vysokých Tatrách sneží.
V horskej chate „Lúč“ je veselo. Zišli sa tu všetci príbuzní a priatelia odvážnych dobyvateľov vesmíru.