Ak by J.V.Stalin neurobil závery podľa vlastného svedomia a slobodnej vôle, predstavitelia marxizmu by aj dnes ospravedlňovali likvidácie (čistky) v procesoch roku 1937 a ďalších procesov, vykonávané „idealistami a romantikmi revolúcie“, ktorí prehliadli zmenu éry: prechod z éry deštrukcie starého systému do éry vybudovania nového. Línia tohto typu propagandy (pozitívnej vo vzťahu k Stalinovi a jeho prívržencom), ktorej základ dali v 30-tych rokoch takí dejatelia západnej kultúry a humanisti ako Lion Feuchtwanger a G.B.Shaw, by pokračovala až do dnešných dní.
Pre prastarý psychický trockizmus je objektívnou črtou likvidovať tých jedincov, ktorí si nevšimli zmenu éry, a pokračujú v „novej“ ére naďalej robiť to, čo robili v tej „starej“. Predstavitelia reálneho psychického trockizmu a biblickej doktríny, ktorú mal marxizmus realizovať v nových historických podmienkach, nevedia však J.V.Stalinovi odpustiť iné – to o čom sme už hovorili vyššie:
11* rozsudok smrti marxizmu (dokonca ani nie priamo vysloveného, iba nepriamo – cez odmietnutie vytvoreného terminologického aparátu) v úlohe vedeckej osnovy pre socializmus a komunizmus a tiež SVETONÁZOROVEJ OSNOVY pre život spoločnosti;
12* definíciu sionizmu, ako doktríny mocnej židovskej buržoázie, utláčajúcej všetky národy i samotných židov.
No otvorene to povedať nemôžu, lebo takýmto priznaním by podporili dielo J.V.Stalina navzdory svojim vlastným cieľom. A priznať J.V.Stalina veľkým marxistom a postaviť jeho diela na jednu policu s klasikmi náuk tiež nemôžu, nakoľko v dielach Stalina (dokonca aj ranných), nie je ten istý marxizmus: tento je nezištne tvorivý[60] a nedogmatický, nie taký, aký by oni potrebovali. Preto im zostáva len o Stalinovi klamať a zlorečiť na jeho adresu (čo mnohí hlupáci po nich opakujú ako papagáje), ponechajúc jeho diela úzkemu kruhu dôverných špecialistov za účelom vytvorenia historických mýtov, ktorými žije dav i „elita“.
Teraz možno prejsť k analýze tej možnej varianty budúcnosti, ktorú majú v pláne realizovať predstavitelia prastarého trockizmu. Predovšetkým treba vedieť, že na Západe marxizmus tiež stojí mimo kritiku, rovnako ako to bolo zaužívané v ZSSR. Kritizujú sa len jednotliví marxisti pre ich konkrétne chyby — buď ako zločinci alebo ako prekrúcači náuky, — avšak samotná náuka vždy stojí mimo kritiku.
Podobne v „Rasijskoj gazete“ („Ruských novinách“) z 31.augusta 1905 je opublikovaný článok: „Utopisti, národ búrlivý...“. V ňom sa informuje o 18. medzinárodnom kongrese historikov, ktorý sa konal v Kanade (Montreal). Na ňom sa rozprúdila horúca diskusia ohľadne prednášok Rusov a východoeurópanov:
«Západným marxistom a trockistom[61] prítomným za „okrúhlym stolom“ sa nepáčili odkazy na kresťanské náboženstvo v prednáškach. Konkrétne sa ich dotkol výrok, že výsledkom odklonu od kresťanských hodnôt sa rozumov spoločnosti zmocňuje utópia. Ruských historikov obvinili zo spiatočníctva a tiež z toho, že sa snažia posunúť ručičku hodín o niekoľko storočí dozadu. Historici z Ruska a Východnej Európy boli solidárni v kritike marxizmu, čo sa tiež nepáčilo ich západným kolegom. (Medzinárodné kanadské rádio)».
V najprestížnejších univerzitách, kde sa kuje západná vládnuca „elita“ (ako povedal v jednej zo svojich publikácií S.Kara-Murza) sú kiosky s politickou literatúrou držané iba trockistami. Pochopiteľne si ju kupuje a číta určitá časť študentov a tiež profesorov, ktorí boli v minulosti rovnako študentmi. Ako raz povedal jeden z veľkých imperialistov 20. storočia – veľký nepriateľ Sovietskej moci:
«Ak človek v mladosti nie je revolucionárom, je gauner. Ak sa v starobe nestal konzervatívcom, je hlupák». Medzi mládežou (aj na „elitných“ univerzitách) je mnoho ľudí s „dobrými úmyslami“, následkom čoho sa inteligencia všeobecne počas desaťročí na Západe i Východe nabíja revolučným marxizmom v trockistickej interpretácii, a dokonca ak sa adaptuje na vyspelý kapitalizmus, tak pri určitých okolnostiach spoločenského života (ktoré sa dajú vytvoriť umelo a cielene) si môže pripomenúť svoju mladosť a chovať sa ako za starých čias.
Obraz Trockého bol vždy príťažlivým vo všetkých západných filmoch a vo väčšine publikácií o histórií Ruska: idealista[62], rojko, romantik, výborný správca, organizátor, manažér; no sem-tam sa v niečom zmýlil, občas to prehnal, — to sa predsa stane každému; zradili ho jeho závistliví a falošní spolubojovníci; no ideálom odstránenia vykorisťovania človeka človekom a vytvoreniu spoločnosti kde sú ľudia slobodní, bol literarno-kinematografický Trockij verný „celý svoj život“. Ideály sú to predsa dobré, ktože by ich spochybňoval alebo sa hádal o nich s Trockým?
A približne rovnako vyzerajú v prozápadnej literatúre a filmoch aj „diabolsky vratkí“ (charakteristika, daná V.I.Leninom, priamo poukazujúca na posadnutosť) N.I.Bucharin a ďalšie obete boja boľševizmu s „pravicovým“ i „ľavicovým“ psychickým trockizmom v komunistickom hnutí 20. storočia.
No tu si treba uvedomiť, že kinematografia spracováva na rozdiel od univerzít nie vládnucu „elitu“ ale oveľa širšie auditórium, pričom formuje jej vzťah k niektorým historickým javom a osobnostiam, a takýmto spôsobom vytvára obrazy, ktoré sú občas veľmi vzdialené od toho, čo sa reálne odohralo v dejinách.
Okrem toho všeobecná kríza kapitalizmu od čias zakladateľov marxizmu nikam nezmizla. Len sa vystupňovala: najmä v jej ekologickom prejave, dokonca, ak aj na moment zabudneme na vojny a rozvoj kriminality (vrátane tej štruktúrne organizovanej), kríza vedie ľudstvo k samozničeniu. Intelektuáli, abstraktní humanisti „Rímskeho klubu“ sa tiež držia tohto názoru. Mnohí veľkí finančníci s tým súhlasia tiež, odsudzujú kapitalizmus v jeho historicky vyskladanej podobe a chceli by určitým spôsobom zmeniť spoločnosť, v dôsledku čoho financujú výskum a aktivity v tejto oblasti (ako kedysi Savva Morozov).
Nech to nazveme akokoľvek, no GLOBÁLNY problém, v marxizme nazvaný «všeobecnou krízou kapitalizmu», vo všetkých jeho životných prejavoch – každopádne treba riešiť. V opačnom prípade ľudstvo neprežije.
Keď predstavitelia biblickej doktríny zvážili, že už ubehlo dostatočne veľa času na to, aby duch stalinizmu „vypáchol“ zo sovietskej spoločnosti – kde v podmienkach bahenného zahnívania „odmäku“, neskôr stagnácie a svinského krochkania prežranej „elity“ v hlavných mestách (minimálne v porovnaní s perifériou), vyrástli a nastúpili nové generácie dobromyseľných nechápajúcich – vtedy bol ZSSR zničený po
60
O svojej oddanosti k «tvorivemu marxizmu» — sa Stalin vyjadril este v obdobi revolucie 1905-1907 v jednom zo svojich clankov.
61
Velavravne upresnenie „zapadni marxisti“, majuce na mysli existenciu anonymov z „vychodu“, o ktorych hovorit v „slusnej spolocnosti“ sa nepatri – teda o stalinistoch. Vyznamne je aj oddelenie trockizmu od „marxizmu vcelku“: trockizmus – revolucny, marxizmus celkovo – parlamentny, podobny „legalnemu marxizmu“ v Rusku 19.storocia.
62
Poskytneme priklad z anglickej „Vreckovej encyklopedie“, v ktorej zapadny obyvatel moze najst odpovede na mnohe otazky, ktore vzbudili jeho zaujem: «Trotsky believed in world revolution and in permanent revolution and was an uncompromising, if liberal, idealist» — “The Wordsworth Pocket Encyclopedia”, «Wordsworth Reference», r.1995, str. 53. Alebo v nasom jazyku: «Trockij veril v svetovu revoluciu a v permanentnu revoluciu a bol nekompromisny, ako liberal, idealista».
Na susednej strane je pisane aj o Stalinovi, ako o despotovi, ktory v rokoch «velkej cistky» 1936 — 38 likvidoval realnych aj vymyslenych nepriatelov.