as reforiem, ktoré zodpovedali cieľom Direktívy NSC[63] USA 20/1 z 18. augusta 1948. Prebehlo to pokojne rukami vlastného obyvateľstva, ako sa to aj predpokladalo v menovanej direktíve o spôsobe vedenia psychologickej vojny proti ZSSR.
Štátny aj vojensko-ekonomický krach ZSSR odobral z programu dňa hrozbu vojenskej zrážky veľmocí a ich satelitov, ktorých predstavitelia máločo chápali v globálnom riadení, keďže vytvorili arzenál všeobecného mnohonásobného samozničenia, ktorý sa nehodil ani k napadnutiu, ani na ochranu niektorej z veľmocí.
Pritom treba dodať, že pôvodní organizátori perestrojky mali oveľa dlhodobejšie plány, než jej tzv. „architekt“ A.N.Jakovlev. Budovať západný kapitalizmus v celom ZSSR alebo len niektorých jeho častiach nemali vôbec v úmysle.
Ak si vezmeme knihu V.S.Pavlova[64], „Utiekla šanca? Finančný kľúč k trhu“[65], tak môžeme pochopiť, že tento človek, ktorý prešiel Štátnou plánovacou komisiou, Výborom pre ceny, Výborom pre štátnu štatistiku, Ministerstvom Financií, je doposiaľ zriedkavým špecialistom-praktikom v oblasti financií a makroekonomiky; špecialistom akých je vo svete málo. Okrem toho neprestajne hovorí, že on je profesionálom mimo politiky: t.j. jemu je jedno, pod akou ideológiou beží fungujúca ekonomika a aké spoločenské zriadenie ju sprevádza.
Ničmenej, pri realizácií politiky náboru a rozmiestňovania kádrov, objednávatelia perestrojky ho najprv zaraďujú do tímu Gorbačova, a potom ho pre nepotrebnosť splachujú do politickej kanalizácie spolu s GKČP.
Ako vyplýva z knihy V.S.Pavlova, jeho kvalifikácia, skúsenosti a poznatky, plne umožňovali (pri jeho vedení reforiem finančného i výrobno-spotrebiteľského systému) „skĺznuť“ do trhového kapitalizmu západného typu bez akýchkoľvek šokových terapií.
Ak by však po zavŕšení periódy reforiem v ZSSR a Rusku chceli skutočne vytvoriť občiansku spoločnosť, parlamentnú demokraciu popri viac-menej bezproblémovej trhovej ekonomike, potom by bolo treba si ušetriť V.S.Pavlova aj pre tím B.N.Jelcina, vyskladaný po GKČP. Avšak pre tím B.N.Jelcina si vybrali nešikov – E.T.Gajdara a A.B.Čubajsa, ktorých samotný národ znenávidel za to, že vohnali ekonomiku krajiny a jej regiónov do zdĺhavého úpadku a skazy.
Toto je ale osobnostný aspekt nerealizovaného vybudovania „vyspelého kapitalizmu“ v Rusku. Vedecko-metodologický aspekt spočíva v tom, že ak by skutočne mali v úmysle priviesť Rusko do lona západnej demokracie, tak hlavnými reformátormi v oblasti ekonomiky by sa stali stúpenci školy laureáta Nobelovej ceny V.Leontjeva.
Títo na rozdiel od „chicago boys“ (novopolitikov bez praxe, nabitých neživotaschopnou teóriou)*, hoc aj nevedia všetko v oblasti riadenia ekonomiky, no vedia minimálne to, že bilančná metóda medziodvetvovej analýzy neopisuje výmysly ani fatamorgány; vedia že medziodvetvové vzájomné prepojenia majú ohraničené medze pružnosti (v ktorých skutočne fungujú monetaristické metódy); vedia že za tieto medze sa monetarizmus púšťať nesmie, lebo inak zničí pomerne jemnú štatistiku výmeny tovarov a platieb, čo je ekvivalentné zničeniu makroekonomického systému vcelku (samo o sebe predstavujúceho mnohoodvetvový systém výroby a spotreby).
Pritom, ako už bolo ukázané prv, netreba čakať, že v roku 1998 sa kríza sama od seba (alebo úsilím „mladých reformátorov“) vstrebe. Bude sa držať dovtedy, kým obyvatelia Ruska znenávidia nielen osoby (stvárňujúce západnú demokraciu), ale aj celý tento typ spoločenského systému a západno-kapitalistickú ekonomiku. Po rozpade ZSSR a „páde“ Ruska, v ďalšej etape uskutočňovania globálneho scenára svetovej marxistickej revolúcie, na to, aby boli odstránené aj problémy s názvom «všeobecná kríza kapitalizmu», zákulisní šéfovia trockizmu budú ešte musieť rovnako nechať „padnúť“ aj Západ a neutralizovať Východ.
Potrebný potenciál k tomu je už vytvorený. Kolosálny dolárový dlh USA, tisícnásobne (v porovnaní s rokom 1930) nafúknutá burzová bublina „cenných“ papierov – to je nálož pod globálnym finančným systémom riadenia globálneho hospodárstva. USA to sú „MMM“[66] globálneho rozsahu, ktorých valuta je istená produkciou a službami výlučne „vyspelých krajín“ na úkor expanzie vlastných pyramídových finančných štruktúr do „nevyspelých“ a zotročených krajín. Ak sa expanzia zastaví, pyramída krachne, rozsype sa a jej „cenné“ papiere stratia hodnotu.
V novinách „Pravda“ z 30. júla 1996 je opublikovaný článok „Americké dlhy – bomba pre svetovú ekonomiku“. V nej sa oznamuje, že oficiálny federálny dlh USA sa oceňuje na 4,6 biliónov dolárov. Podľa výpočtov Národnej rady daňových poplatníkov USA, ak sa zarátajú aj nekryté dlhopisy, tak celkový dlh je rovných 17 biliónov dolárov. To znamená, že na každého pracujúceho Američana vychádza dlh v sume 145 tis. dolárov. Každopádne, komu patrí suma tých 17 biliónov, o tom sa nehovorí, hoci je jasné, že suma patrí globálnej úžerníckej „elite“ a burzovej „elite“, stojacej aj nad USA. Očividne túto „elitu“ mali na mysli aj v doklade OSN v „Programe rozvoja“, opublikovanom 15. Júna 1996 agentúrou „Reuters“, v ktorom sa píše že celkovo 358 rodín - klanov miliardárov - má príjem, ktorý v dolárovom vyčíslení prevyšuje súčet príjmov 45 % populácie Zeme.
V tom istom čísle „Pravdy“ sa píše, že finančná situácia Kanady nie je o nič lepšia: na každého Kanaďana, vrátane detí a starcov pripadá takmer 30 tisíc dolárov dlhu.
«Ako sa vyjadril známy západný finančník James Goldsmith, v Európe sa „nahromadilo kritické množstvo na výbuch aj sociálneho prevratu, aj politickej nestability v globálnych rozmeroch“. Podľa jeho názoru aj „boľševická revolúcia roku 1917 sa bude javiť menej výraznou, než tento prevrat“».
Tento citovaný odstavec si vyžaduje komentár: jedna z firiem, zúčastňujúcich sa vo fixácii zlata (stanovovaní trhovej ceny na zlatých burzách) nosí ceduľku „Goldsmith“. Je možné, že autor uvedeného citátu má k nej priamy vzťah, nakoľko klanov „finančnej aristokracie“ nie je príliš veľa a sú najlepšie informované v otázkach globálneho riadenia. V dôsledku rozsahu svojej činnosti on rozpráva so znalosťou sociálnej i finančnej situácie na úrovni globálneho významu. Okrem toho, J.Goldsmith je komplicom G.Sorosa v niektorých globálnych špekuláciách. Druhá vec je to, či vyjadruje iba svoje znepokojenie pred nešťastím blížiacej sa sociálnej katastrofy (a sám je pritom vo sfére svojej činnosti len biorobotom, podvedome naprogramovaným na vytvorenie tohoto potenciálu celou západnou kultúrou a svojim sociálnym pôvodom), alebo či sa sám cielene zúčastňoval v jeho vytvorení, s cieľom globálnych sociálnych otrasov (a teraz skrz média a na pozadí všeobecných táranín pre dav, si ako zasvätenec iba vymieňa názor o stupni zrelosti tohoto potenciálu s druhými zasvätencami).
Skúšobné testy bomby pre svetovú ekonomiku boli vykonané na jeseň 1997 na aziatoch. A tak aktuálny globálny finančný výbuch možno vykonať v určený čas „Č“ (Ako to spraviť, je možné uvidieť na základe teórie podobnosti makroekonomických systémov, rozvinutej v antimarxisticej boľševickej Koncepcii spoločenskej bezpečnosti, ktorá vyzvala takú nespokojnosť trockistickej „Pravdy Pjať“, hlavne z tu opísaných dôvodov).
Po výbuchu bomby amerických dlhov Západ a Východ „padnú“ do veľkej depresie, popri ktorej sa depresia z roku 1929 a povojnové škody budú všetkým javiť ešte ako ozajstná prosperita. A práve tomuto globálnemu scenáru nasvedčujú prvé príznaky začiatku kampane diskreditácie USA, v úlohe čestného a morálne bezúhonného politického lídra ľudstva. 19. februára 1998 televízia prakticky vo všetkých krajinách sveta ukázala trapas, ktorý sa stal štátnej tajomníčke USA Madeleine Albright pri jej návšteve jednej z univerzít. Istý jeden mladý človek vstal a povedal že jej položí otázku, na ktorú nebude vedieť odpovedať. Pointa jeho otázky spočívala v tom, že nielen Irak narúša rezolúciu OSN, ale taktiež Turecko a Izrael, ničmenej sa USA oborili iba na Irak. Odpoveď M.Albright neukázali.
63
National Security Council – Rada Narodnej Bezpecnosti. Vzhladom na to, ze na Zapade je „narod“ i „stat“ synonymom, nazov mozno chapat aj ako Rada Statnej Bezpecnosti. Preto import tohto terminu do mnohonarodnostneho Ruska v podobe nazvu jedneho z jej organov je nemiestny.
64
Pavlov, Valentin Sergejevic (1937 — 2003), posledny Predseda Rady Ministrov ZSSR (Vysvetlivka rok 2011).
65
v ruskom originali: “Упущен ли шанс? Финансовый ключ к рынку” (Москва, “Терра”, 1995) – pozn. prekl.
66
Firma ktora v 90-tych rokoch fungovala v Rusku, na principoch „Pyramidovej Hry“. Nebankovka ktora podviedla nespocetne mnozstvo naivnych ludi. – pozn. prekl.