A tí čo uvažujú inak, nech si pamätajú:
Dejinná prax potvrdzuje, že väčšina minulých výziev typu «ľudia, buďte ostražití!!! tie najhoršie zločiny sa dejú s mlčanlivým súhlasom ľahostajných» zostávali v „ľudskej“ spoločnosti nevypočuté. A tí, čo vyzývali okolie k ostražitosti a aktívnej spoluúčasti na ich vlastnom osude, hynuli spolu s nimi, občas ani nestihli zanechať po sebe „Reportáž so slučkou na krku“, keď sa realizoval jeden zo scenárov, ktorý sa predtým väčšine zdal nemožný.
Vo vzťahu k „socialistickému“ trockistickému globálnemu scenáru to znamená, že ten sa zrealizuje alebo bude odložený bokom na neskôr – bez ohľadu na výzvy k ostražitosti a inú agitáciu, ale úplne z iných dôvodov.
3. Diogenes: „Hľadám človeka...”
Mnohým je známa legenda o gréckom filozofovi Diogenovi (približne 400 - 325 pred n.l.), ktorý, ako tvrdí legenda, žil v sude. Cez deň chodil s lampášom a na otázku „načo je mu lampáš cez deň?“, odpovedal krátko: „Hľadám človeka...“[82]
Táto legenda putuje stáročiami z učebnice do učebnice, avšak aj k dnešnému dňu mnohí z tých čo o Diogenovi počuli, ho vnímajú ako „mestského blázna“ starovekej Synópy. Podobne ako začiatkom tohto storočia obyvatelia Kalugy, zaborení každý v svojej záhrade, mali za „mestského blázna“ K.E.Ciolkovského. No Diogenes vyšiel so skutočne dôležitou otázkou v živote spoločenstva, pričom odpoveď na túto otázku umožňuje pochopiť aj to, prečo mnohonásobné výzvy «Ľudia!!! Buďte ostražití: s mlčanlivým súhlasom ľahostajných sa uskutočňujú tie najhoršie zločiny» ostávali bez odozvy, akoby ich ani nebolo.
Jej podstata spočíva v tom, že správanie sa príslušníka biologického druhu nazývaného dnes Človek Rozumný, sa občas bez zjavných príčin v správaní väčšiny predstaviteľov rovnakého druhu, tvorí na základe vzájomného pôsobenia:
• Vrodených inštinktov a nepodmienených reflexov,
• Bezmyšlienkovitého automatického vykonávania návykov a vypestovaných reflexov správania v podnecujúcich situáciách – rozdrážditeľoch.
• Rozumného (primeraného) vypracovania svojho správania na osnove zapamätanej informácie, ktorá sa znova objavila,
• Intuície (presahujúcej hranice inštinktov aj rozumu), ktorej odporúčania môžu byť v konečnom dôsledku rozumom pochopené.
Hoci v ľudskej psychike sú tak či onak prítomné všetky, tak u rôznych ľudí tieto komponenty reagujú medzi sebou odlišným spôsobom. V závislosti od toho, ako sú tieto komponenty v psychike jednotlivca hierarchicky zorganizované, môžeme hovoriť o stroji psychiky každého z nich.
Možno odhaliť nasledujúce rozdiely v organizácii – v stroji psychiky jednotlivcov:
Sú osoby, ktorých správanie je podriadené inštinktom, a rozum obsluhuje predovšetkým inštinktívne potreby a pokúša sa prispôsobiť tejto službe aj intuíciu.
Sú osoby, ktorých rozum posluhuje inštinktom, no ktorí systematicky odmietajú svoje intuitívne vhľady - vnuknutia, alebo celkovo postrádajú intuíciu.
Sú osoby, ktorých rozum nie je nevoľníkom inštinktov, no opitý svojou nezávislosťou na nich, odmieta aj intuitívne vhľady, alebo osoby, ktoré nimi vôbec nedisponujú.
Sú osoby, opíjajúce sa sebou, a pokúšajú sa prispôsobiť si aj intuíciu k tomu, aby slúžila ich túžbam, podmieneným jak inštinktami, tak aj sociálnymi komplexmi.
Sú osoby, ktorých rozum sa pri svojom rozvoji opiera o inštinkty, no ktoré tiež načúvajú intuícii a stroja svoje správanie na jej osnove.
No aj toto ešte nie je všetko. Jednotlivci, tvoriaci spoločnosť a jej podskupiny, zvyčajne plodia kolektívnu psychickú činnosť, a táto kolektívna psychická činnosť môže mať všeobecne celkovo dva typy:
• V prvom prípade sa k chybám vykonaným jednou osobou, pribaľujú aj chyby vykonané druhými osobami. Balvan množstva chýb v ich kolektívnej činnosti rastie a utláča spoločnosť do tej doby, pokiaľ táto pod ich tlakom nezhynie, alebo kým spoločnosť nezačne plodiť kolektívnu psychickú činnosť druhého typu.
• V druhom prípade chyby vykonané jednou osobou sa priebežne odstraňujú a kompenzujú inými, pritom ale každý dbá na to, aby sám páchal menšie množstvo chýb a pomáha druhým vyhnúť sa rovnakým chybám, aby tak nebol každý zaťažovaný odstraňovaním ich následkov.
No okrem tohto, sa jednotlivci môžu odlišovať aj podľa vzájomného vzťahu ich individuálnej psychiky a nimi plodenej kolektívnej psychiky. Pritom je jednotlivec:
• Buď podriadený kolektívnej psychickej činnosti, vtedy ide o – stádovitosť;
• Alebo je slobodným spoluúčastníkom kolektívnej psychickej činnosti, pritom vo vzťahu k jednej stádovitosti môže prípadne vystupovať ako pastier, no sám je neslobodný v nejakej inej úlohe.
Tiež treba mať na pamäti, že aj „stádovitosť“ rovnako ako „kolektívna sloboda“, v závislosti od charakteru informačných procesov v nich, môžu plodiť jak „lavínu nešťastí a chýb“, tak aj určité bezchybné fungovanie kolektívu ako celku[83].
To znamená, že teoretické poznatky a osvojené praktické zručnosti (teoreticky formalizované aj neformalizované)– sú len doplnkom k stroju psychiky jednotlivca.
Inými slovami, vesmírna hodnota, dôstojnosťv ňom prítomného človeka sa neodráža v jeho vzdelaní, poznatkoch a zručnostiach, ale v konkrétnom stroji psychiky a jeho stabilite pod účinkom životných situácií.
Okrem toho, zatiaľ čo mnohí jednotlivci počas celého svojho života zotrvávajú pri jednom konkrétnom stroji ich psychiky, mnohí ostatní v priebehu života menia stroj svojej psychiky nezvratne a nie jedenkrát (logické ak démon->biorobot->zviera, a nedokáze sa uz naspät vrátit); taktiež je veľa tých, ktorých stroj psychiky sa mení neraz, avšak vratne, dokonca v priebehu jedného dňa, nieto ešte v priebehu ich života.
Rovnako rozmanité je aj plodenie kolektívnej psychiky množstvom jednotlivcov: sú jedinci, ktorých vklad do kolektívnej psychiky smeruje vždy len k tomu, aby ju premenili na „lavínu chýb a nešťastí“ nezávisle od ich vlastnej vôle a zámerov; sú jedinci, ktorí sa vždy snažia podporiť harmóniu bez chýb; sú jedinci, ktorým je vlastné jedno aj druhé – a to v závislosti od ich aktuálnej nálady, vonkajších okolností, prípadne personálnej zostavy, ktorá tvorí ich okolie.
Exitujú dva uhly pohľadu:
• Jeden tvrdí, že všetci jedinci druhu Človek rozumný, bez ohľadu na okolnosti ich pôvodu, či úspechov v oblasti osobnostného rozvoja – sú ľuďmi.
• Druhý tvrdí, že ako ľudia sú a konajú iba tí, ktorí disponujú určitými konkrétnymi vlastnosťami, napr.: pôvodom od predkov, vrodenými vlastnosťami, osvojenými zručnosťami a poznatkami a pod. A všetci ostatní, ktorí týmto nedisponujú, sa ľuďmi nestali.
Druhý uhol pohľadu, hoc pre mnohých je aj neprijateľný, má každopádne pod sebou reálne základy, ktoré nemožno v živote ani osobnom styku ignorovať, a tým viac v politike, od ktorej závisí život mnohých pokolení.
Ak chceme odhaliť stroj psychiky jednotlivca vo vyššie opísanom zmysle tohto termínu, a v každom z množstva prv preskúmaných variant, tak pod tlakom zistených okolností bude najprv potrebné vzdať sa názoru, že všetci jedinci druhu Človek rozumný, sa už len faktom svojej príslušnosti k biologickému druhu – stali Človekom.
82
„Encyklopedicky slovnik“ (z ktoreho sme vzali datumy jeho zivota), neposkytol odpoved na tuto jeho otazku, aby tak nahodou nepritiahol pozornost na samotny problem! Pritom v ramci boja proti nacionalizmu, nezabudol dodat, ze Diogenes sa povazoval za „obcana sveta“, cize Kozmosu, po grecky za „Kozmopolitu“...
83
„Stadovitost“, ci „Ne-stadovitost“ - ako taka nie je problem, dolezitejsi je ideovy a informacny obsah, a este dolezitejsi od tohto vsetkeho je stroj psychiky nositelov tohto obsahu (statisticke rozlozenie typov psychiky v spolocnosti). – pozn. prekl.