Ale aby sme si v zatemnení mysle nezlomili väzy pri odopieraní ľudskej dôstojnosti kohokoľvek, tak pri druhom uhle pohľadu je tiež potrebné si všetko konkrétne a presne zadefinovať. V prvom rade je nutné povedať, že odopieranie ľudskej dôstojnosti na základe pôvodu od určitých predkov, poznatkov a zručností osvojených v živote sa historicky nepotvrdilo.
Kastový systém, ktorý akoby určoval mieru ľudskej dôstojnosti všetkých jednotlivcov v spoločnosti, sa zrútil dokonca aj vtedy, ak niekto spočiatku správne rozdelil ľudí do kást v závislosti od stroja psychiky, schopností, zručností a ďalším osobným vlastnostiam. No v rodinách vyšších kást sa rodili aj tí, ktorí si neboli schopní osvojiť sebadisciplínu, zručnosti a poznatky, nevyhnutné pre činnosť v spoločenstve; vyrástli tak, že nedisponovali osobnostnými vlastnosťami, ktoré boli občas osnovou kastového delenia; a v rodinách nižších kást sa rodili aj takí, čo disponovali osobnými kvalitami, považovanými za neoddeliteľnú vlastnosť vyšších kást; rodili sa aj tí, ktorí si vedeli osvojiť „vyššie“ poznatky a zručnosti, komu však toto „vyššie“ kasty neumožňovali, odopierajúc im toto právo na základe ich pôvodu. Svojou podstatou sa kasty premiešali, no formou sa štruktúra kást zachovala, a „nastúpila Kali-Yuga“.
Podobným spôsobom sa potom zrútil aj otrokársky a stavovský systém, kde neexistovali nepriechodné kastové hranice, kde stavovské hranice boli priepustné aspoň v štatistickom zmysle: to znamená že bolo všeobecné pravidlo, no existovali aj viac-menej mnohonásobné výnimky z neho.
V priebehu celej histórie predstavitelia prostého ľudu neraz a prakticky všade ukazovali „lepším ľuďom“ (utláčajúcim prostý ľud), že oni tiež nie sú na zahodenie a lepšie než aristokrati vedia robiť prakticky všetko:
bojovať – Spartakus, S.T.Razin, J.I.Pugačov, S.O.Makarov, M.V.Frunze, G.K.Žukov a mnohí ďalší; robiť vedu – M.V.Lomonosov, J.C.Maxwell, T.A.Edison; tvoriť umelecké diela – I.J.Repin, S.A.Jesenin, G.V.Sviridov; tvoriť veľkú politiku – A.D.Meňšikov, A.Hitler, V.M.Molotov, L.M.Kaganovič.
Nech by sa už hocikto akokoľvek staval k vymenovaným (ale aj mnohým ďalším) predstaviteľom prostého ľudu po ich ľudskej stránke, považujúc jedných za synov pekiel a druhých za najlepších predstaviteľov ich národa, – no v oblasti svojej činnosti oni konali prinajmenšom nie horšie, než predstavitelia „elít“ ich doby. Z druhej strany, ak sa pozrieme do kroník, opisujúcich diela „znamenitých predstaviteľov elít“ (ktorí plnosť ľudskej dôstojnosti priznávali vždy len sebe), tak mnohí z jej predstaviteľov nastvárali toľko ohavností, že hovoriť o ich ľudskej dôstojnosti nepripadá ani v úvahu.
Ak sa bližšie pozrieme na organizáciu psychiky jednotlivca a jeho účasť v kolektívnej psychike, tak mnohé v tejto problematike sa bude javiť veľmi špecificky. Dospelí, bez ohľadu na ich pôvod, disponujú vrodenými aj kultúrne podmienenými zložkami psychiky. Obe zložky sa prejavujú v správaní jednotlivca. Pritom u rôznych jednotlivcov a v rôznych časových intervaloch môže byť ich správanie podriadené buď inštinktom, alebo sociálne podmienených návykom (podobne ako u inštinktov, aj tieto tvoria bezmyšlienkovité automatizmy správania), alebo racionálnemu tvorivému svetonázoru každého, alebo vychádzajúcej za rámec nášho chápania: vlastnej intuícii; vedeniu Zhora, alebo posadnutosti (v inkvizítorskom zmysle slova).
Pri tom je zjavné, že inštinkty, rozum a intuícia – sú javy rôznej hierarchickej úrovne v organizácií ľudského správania na základe a v chode jeho psychickej činnosti.
Podľa nášho názoru – pre Človečí stroj psychiky– je prirodzené, ak sú vrodené reflexy a inštinkty základom, na ktorom sa ďalej vytvára tvorivé racionálne správanie; je prirodzené, keď intuícia poskytuje informáciu, ktorú možno pochopiť prostredníctvom intelektuálnej činnosti; je prirodzené, keď v prúde „intuitívneho vedenia všeobecne“[84] sa vyčleňujú zložky, v ktorých sa odrážajú:
• Informačné prúdy, splodené podvedomými úrovňami psychiky samotného jednotlivca;
• Prúdy splodené kolektívnou psychickou činnosťou;
• Rôzne druhy vonkajších mámení, s cieľom prekrútiť alebo podriadiť si slobodnú vôľu človeka
• Božie vedenie Duchom Svätým.
V ideálnom prípade človek musí byť slobodný od posadnutosti (inými entitami a stádovitosťou v kolektívnej psychike), a všetko ostatné – inštinkty, návyky, rozum a intuícia – musí v jeho psychike zotrvávať vo vzájomnej harmónii a napomáhať jedno druhému v zabezpečení takého správania človeka v živote, aby nevznikali konflikty s Vyšším zámerom [85] .
Ináč povedané, človečí typ stroja psychiky – to je diktatúra svedomia pri vedomej viere Bohu.
A tak, ak rozum odmieta intuíciu, alebo iba nevoľnícky slúži inštinktom, potom nejde o Človečí ale o zvierací typ stroja psychiky. Aj v tejto práci slová ako „zvierací stroj psychiky“ netreba vnímať ako nadávku, ale v nasledovnom zmysle: zvrchovanosť vrodených živočíšnych inštinktov a nepodmienených reflexov spoločne s návykmi správania (prebratými z kultúry spoločnosti a bezducho vykonávanými v životných situáciách - svojim spôsobom analógia drezúry), nad všetkými ostatnými zložkami psychiky toho, komu je Zhora dané byť Človekom Rozumným.
Pritom treba mať na pamäti, že aj pri zvieracom stroji psychiky môže byť intelekt vysoko vyvinutý, a jeho nositeľ môže byť znamenitým profesionálom v tej či onej pracovnej oblasti civilizácie[86] (vrátane mágie), pričom v podstate nie je človekom.
Existuje tiež stroj psychiky typu biorobot-zombi, postavený na osnove bionositeľa druhu Človek Rozumný, ktorý sa však od Človečiehostroja psychiky odlišuje tým, že tu sa v správaní (z rôznych príčin, ako vonkajších, tak aj subjektívnych) vytráca vlastná sloboda pri narábaní s informáciou (ako jedna zo zložiek slobody vôle), následkom čoho jednotlivec pod vplyvom náležitých okolností – spúšťačov iba odpracováva program správania[87], vštepený do jeho psychiky, prípadne nie je v stave zmariť vonkajšiu aktivizáciu pre neho typických zručností a vlastností – inými jednotlivcami alebo kolektívmi podľa ich svojvôle.
Okrem toho, zombírujúce programy môžu byť v správaní jednotlivca hierarchicky významnejšie než vrodené inštinkty, následkom čoho, z jednej strany zombie v určitých situáciách neprejavuje inštinktívno-živočíšne reakcie na situačné spúšťače, a pôsobí ako človek (čo i odlišuje zombie-biorobotov od nositeľov čisto zvieracieho stroja psychiky, ktorí sa ani len nepokúšajú potláčať zvrchovanosť živočíšneho vedenia); z druhej strany je v zombie psychike možný konflikt medzi behaviorálnymi programami inštinktov a zombie programami správania, a tiež medzi rôznymi zombie programami správania.
Tiež pomerne často možno vidieť, ako sa rozum a vôľa, získajúc kontrolu nad inštinktami a programami správania, sformovanými tradíciou, sebapovyšujú a pokúšajú sa podriadiť si, či popierať intuitívne hodnotenia, a dokonca úplne vytesňujú intuíciu z psychiky a odmietajú Boží zámer v prúde „všeobecnej intuície“, následkom čoho sa jednotlivec stáva obeťou pre neho samého neprekonateľnej ohraničenosti a posadnutosti. To je vlastnosť – démonického stroja psychiky všeobecne.
85
Ekvivalent pre ateistov: nerez konar na ktorom sedis. Alebo inac povedane, nenic nadradene objimajuce systemy v Objektivnej realite, od existencie ktorych zavisi existencia kazdeho cloveka a ludstva v celom.
86
Inymi slovami, hoci ludska dostojnost bez profesionalizmu ani nie je mozna (v tej ci onej podobe spolocensko prospesnej cinnosti), no nie v profesionalizme sa ona prejavuje. Pomerne casto velky profesional – nie je Clovekom, ale iba doplnkom k svojmu pracovnemu miestu. Alebo iny, poucuje druhych o pravach cloveka a humanizme, no nic ine nedokaze robit a ani nechce, prave preto tiez nie je Clovekom.
87
Najskor mnohovariantny program; alebo fragmenty programov, ktore sa k nemu dostali, patriace bud kolektivnemu vedomiu a podvedomiu spolocnosti vcelku, alebo niektorym jeho castiam.