V Rusku veci spejú k ďalšiemu vykoreneniu „trockizmu“, pri ktorom dôjdu na mnohých „trockistov“ ťažké časy, — či už sú v podobe „komunistov“, „patriotov“, „pravoslávnych“, „moslimov“, „demokratov“, „kozmopolitov“ či predstaviteľov iných vieroúk, ideológií alebo subjektov bez ideológie... Nanešťastie, v tomto z veľkej časti skrytom a pre bežnú myseľ nejasnom procese, väčšina z tých, čo sa v ňom nevedomky ocitajú, nedokážu pochopiť — « za čo?...». Práve tento druh trockistického nechápania leží aj v základe oznámenia, tak nesympatického pre A.Baranova: «miera krvavosti nadchádzajúcich udalostí v Rusku bude daná mierou osvojenia si (všetkými vrstvami našej spoločnosti) poznatkov ktoré (my) prinášame ľuďom». Uvedieme jeho názor v jednej z jeho mnohých formulácií, A.Baranov komentuje:
«Мy» — teda verní „operátori“ Vnútorného Prediktora. Akoby to bolo hlavné poslanie, hlavná úloha KSBRu[23]».
Pritom tento komentár – je klebetným výmyslom A.Baranova, a preto aj svojráznym naklikávaním si problémov na svoju hlavu. Citovaná ním veta je obsahovo totožná aforizmu V.O.Ključevského: «História nie je učiteľka, ale cvičiteľka - dozorkyňa: ona neučí, ale iba trestá za neznalosť úloh».
No zatiaľ čo aforizmus V.O.Ključevského je písaný v literárne pôvabnom štýle a alegoricky[24], tak veta, čo sa tak nepáčila A.Baranovovi hovorí to isté, čo aforizmus, ale oveľa priamejšie. A ako to potvrdzuje historická skúsenosť, bolo tak vždy: miera krvavosti východu z určitej situácie bola nepriamo úmerná miere chápania podstaty vecí tými, ktorí sa v nej ocitli. O tomto tiež hovoril V.O.Ključevskij, no v inom aforizme: «Zákonitosť historického javu je nepriamo úmerná jeho duchovnosti». Materialistická veda našich dní pod zákonitosťou chápe opakovanie sa tých istých konkrétnych následkov pri opakovaní podmienok, v ktorých sa objavuje pozorovaný objekt, proces. Duchovnosť bez chápania (podľa nášho názoru) nie je možná. Preto netreba sa báť cudzích názorov (zhodujúcich sa s vlastnými), ako to robí A.Baranov, ale chybnosti vlastných názorov a absencií stanovísk k hroziacim problémom – v čom sa prejavuje samotné nechápanie toho, čo sa deje a smer toku udalostí.
Prítomnosť stálych tendencií k nerozumnej „baranovskej“ schopnosti naklikávať si nešťastie na svoju hlavu (priame výzvy k represiám voči protivníkom historicky starobylého „trockizmu“) nájdeme aj v spomenutej knihe A.N.Jakovleva „Pochopenie“:
«Veď v čom je nakoniec základná príčina dnešných sporov, neurčitosti, polovičatých riešení, neistoty? Čo je príčinou krízy. Ktorá nás zasiahla[25]?
Ja ich vidím v dvojvládí demokracie a boľševizmu[26].
Demokracia prešľapuje na mieste. Boľševizmus[27] naberá na sile.
Nový prielom k spoločnosti slobody môže byť uskutočnený len na báze debolševizácie celej krajiny, oslobodenia od trestnej dedičnosti totalitárneho režimu.
Vychádzajúc z tohto, 21. augusta 1996 som sa obrátil k ruskej a svetovej spoločnosti, k Prezidentovi Ruska, Ústavnému súdu, Vláde, Generálnemu prokurátorovi, Federálnemu zhromaždeniu s výzvou vzbudiť prenasledovanie boľševickej ideológie a jej nositeľov». — str. 185.
Ďalej na troch stranách sa vyčísluje za aké zločiny historicky prastarého psychického trockizmu, včleneného do boľševického hnutia (prevrat v roku 1917, organizácia občianskej vojny, zničenie kresťanstva, nasadenie ateizmu, zlikvidovanie predchádzajúcej vládnucej „elity“ a ďalšie) spoločne so svojimi úspechmi v minulosti (odporujúcimi doktríne historického psychotrockizmu) by sa mal zodpovedať boľševizmus. Takže dnešní nositelia boľševických ideálov spravodlivosti v živote spoločnosti, by sa mali „zodpovedať“ za zločiny minulých pokolení psychických trockistov.
Pri tom je dobré obrátiť pozornosť na to, že A.N.Jakovlev vo svojej knihe ani raz nespomenul Trockého, ktorý sa ocitol medzi „boľševikmi“ spolu s jeho druhmi až v apríly 1917. Ani raz nespomenul, že do konca 1920-tych rokov v aparáte strany a represívnych orgánoch ZSSR prevládali a konali iba spolubojovníci Trockého a Zinovjeva (sociálnym pôvodom – drobná židovská buržoázna inteligencia – splodená rasistickou kultúrou Starého Zákona a Talmudu).
Genocída proti nežidovskej väčšine populácie ZSSR v období do roku 1937 (skutočne realizovaná štátnymi orgánmi) sa uskutočňovala prevažne pod židovským vedením v trockisticko-marxistickej ideologickej forme. Realizovala sa tými, ktorých potom následne prenasledovali ako trockistov a sionistov. No v 1930-tych rokoch, keď ideologický boj s trockizmom bol v podstate zavŕšený a začalo sa vykoreňovanie trockistov zo straníckeho aparátu a zo všetkých spoločensky významných oblastí života, tak v ZSSR (ako to dokonca priznali aj špecialisti z Oxfordu v ich knihe „Rusko, história“) bolo popravených nie „milióny a milióny“, ale 700-tisíc ľudí (desiatky ráz menej, ako bolo popravených v období trockizmu v straníckom a štátnom aparáte). Avšak tieto „milióny a milióny“, ktoré boli reálne zlikvidované v období panovania marxistického trockizmu v Rusku (do 40 miliónov ľudí), boli po smrti Stalina neopodstatnene pripísané k „nevinným obetiam stalinizmu“. Zato trockistická „elita“ revolúcie r. 1917 a občianskej vojny (z ktorej mnohí neprežili represie rokov 1935 - 1953), boli trockistami Chruščevovej generácie a ďalšími nazývaná „idealistami“, „romantikmi revolúcie“, „naivnými trojkami“ a pod.
Pri charakterizovaní dnešného politického smeru Ruska, A.N.Jakovlev v tej istej knihe píše:
«V podstate sa plazíme k slobode cez kanalizačné potrubie». — str. 154. Veď on sám bol «architektom perestrojky»; sám si vybral práve túto cestu, na ktorej je sloboda dostupná iba skrz prechod cez kanalizačné potrubie, plné všelijakých nečistôt, po čom bude spoločnosť ešte potrebovať nevyhnutnú očistu (čistku). A o začiatkoch tejto cesty ku „kanalizačnému potrubiu“ on píše nasledovne:
«Počas storočí bola politika prostriedkom riešenia problémov včerajška a dneška. Takým bola aj „perestrojka“ (prestavba), snažiaca sa riešiť problémy, čo tu zostali od februárovej revolúcie 1917 a odstrániť ohavnosti stalinizmu.
Občas sme sa my, reformátori, pokúšali nahliadnuť aj do budúcnosti. No prevažne na úrovni želaní a snáh, vytekajúcich z morálky doby. Politika sa ukázala byť bezmocnou predvídať[28] vlastné následky. Ešte sme nedisponovali potrebnou informáciou na takého predvídanie[29]. <...>
Politika „perestrojky“ mala svoje špecifikum, ktoré zanechalo na všetkých udalostiach svoju pečať. V čom spočívalo? V tom že sme nemohli otvorene hovoriť o našich dlhodobých zámeroch. Boli sme nútení hovoriť, že nevyhnutné ekonomické premeny pracujú na blaho socializmu, politické premeny – to isté».
Posledný odstavec prezrádza, že A.N.Jakovlev nebol jediným takýmto „mudrcom“ v spoločnosti „hlupákov“, ktorým akože nebolo možné hovoriť celú pravdu „o svojich dlhodobých zámeroch“, nasmerovaných akože na blaho týchto „hlupákov“. No boli tu aj iní „mudrci“, ktorí mali tiež «svoje špecifikum», následkom čoho «nemohli otvorene rozprávať o svojich dlhodobých zámeroch», a to ani pred A.N.Jakovlevom, ani pred jeho druhmi a následníkmi. Tak A.N.Jakovlev – moralizátor na politické témy[30] — sa sám preriekol v tom, že bol iba obyčajným pešiakom v hierarchií lži, aká je typická pre systém realizovania moci v spoločnosti – prastarým psychickým trockizmom.
23
KSBR – Koncepcia spolocenskej bezpecnosti Ruska. Hlavna uloha KSBRu (po rusky foneticky KOBRu) – je vykorenenie davo-„elitarizmu“ a trendu potlacania ludskeho rozvoja parazitickymi „elitami“, o com sa priamo a opakovane hovori v Koncepcii.
V skutocnosti nie je ziadny KOBR ale KOB – nakolko cinnost VP ZSSR je zamerana na zabezpecenie spolocenskej bezpecnosti v globalnych rozmeroch, a nie iba v hraniciach Ruska.
24
Tento aforizmus nadobuda urcity symbolicky/alegoricky vyznam aj v otazke trockizmu v historiii L.D.Bronstein si zvolil svoj pseudonym podla vazenskeho dozorcu, pod dohladom ktoreho si odpykaval svoj trest. Symbolicky to koresponduje s aforizmom V.O.Kljucevskeho v tom zmysle, ze historia uz bola dozorkynou, no trockizmus v 20. storoci prijal na seba pseudonym dozorkyne a sam predstiera ze je dozorkynou.
V gymnaziach Ruska existovali ucitelia a dozorcovia: povinnostou ucitelov bolo davat vedomosti; povinnostou dozorcov bolo sledovat spravanie sa studentov a trestat za neznalost uloh. Studenti z huncutstva ci ineho dovodu, mohli napodobnovat a zosmiesnovat jeden pred druhym tak ucitelov ako aj dozorcov, avsak to nieslo so sebou moznost ocitnut sa pred dozorcom v ulohe trestaneho za porusenie noriem v ludskych vztahoch. A to sa tyka aj trockizmu, ako psychologickeho fenomenu v spolocnosti.
26
Ale nie v bezuzdnom vycinani parazitickeho individualizmu a rasisticko-uzernickej mafioznosti.
27
Bolsevizmus – nie je ruska odroda marxizmu a nie je to ani stranicka prislusnost. A uz uplne nezmyselny je slovny obrat „zido-bolsevizmus“ pouzity Hitlerom v jeho knihe „Mein Kampf“, pretoze bolsevizmus – je specifickym javom ducha Ruskej civilizacie, a nie ducha siritelov doktriny globalneho biblickeho otrokarstva na rasovom zaklade. Bolsevizmus existoval uz pred marxizmom, existoval aj v ruskom marxizme, a ako-tak existuje aj teraz. Rovnako bude existovat aj v buducnosti. Ako tvrdili aj samotni bolsevici – clenovia marxistickej strany РСДРП (б), prave oni vyjadrovali v politike strategicke zaujmy pracujucej vacsiny obyvatelstva mnohonarodnostneho Ruska, dosledkom coho len oni mali pravo volat sa bolsevikmi. Bez ohladu na to, do akej miery boli bolsevici bezchybni vo vyjadrovani strategickych zaujmov pracujucej vacsiny, alebo do akej miery si tato vacsina uvedomuje svoje strategicke zaujmy a je im verna v zivote, podstata bolsevizmu nespociva v ciselnej prevahe privrzencov jednych myslienok nad privrzencami inych myslienok a nerozumnym davom, ale vyslovene v tomto:
V uprimnej snahe vyjadrit a uviest do zivota dlhodobe strategicke zaujmy pracujucej vacsiny, pozadujucej, aby nikto neparazitoval na jej praci a zivote. Inymi slovami, v kazdej epoche sa podstata bolsevizmu realne prejavovala v aktivnej podpore „procesu prechodu“ od historicky sformovaneho davo-„elitarizmu“ k mnohonarodnej ludskosti - buducej ere Zeme.
Mensevizmus, predstavuje presny opak bolsevizmu, pretoze objektivne vyjadruje snahu o parazitizmus na praci a zivote prosteho ludu – vacsiny – tymi, co su presvedceni o svojom „elitarnom“ statuse. Marxizmus – to nie je len psychicky trockizmus, ale aj mensevizmus. Pricom psychicky trockizmus je vzdy mensevizmom.
28
V podstate je to priznanie sa ku konceptualnej negramotnosti, co znamena, ze tych reformatorov, ktori neboli zradcami (neboli si vedomi toho, ze su zradcovia), vyuzili ako biorobotov na realizaciu inej politiky nez tej, do ktorej neboli zasvateni.
29
Nehanebne klame: V mnohonasobne vydanej knihe N.N.Jakovleva „CIA proti ZSSR“ (Moskva, r. 1985) su uvedene mnohopocetne citaty z Direktivy Bezpecnostneho Uradu USA 20/1 z 18 augusta 1948 a dalsich dokumentov NSS (СНБ) a CIA, v ktorych su opisane zakladne principy realizacie politiky likvidacie Sovietskej moci, socializmu bez ohladu na jeho formu, rozclenenia ZSSR a Ruska na mnozstvo statov, ekonomicky i vojensky podriadenych Zapadu. Vsetko to sa malo realizovat bez priameho vojenskeho zasahu, formou kulturnej spoluprace.
V case perestrojky bol N.N.Jakovlev ( autor spomenutej knihy) dostatocne znamou osobnostou, aj vdaka mediami nafuknutemu incidentu, v ktorom A.D.Sacharov – idol demokratizatorov – dal N.N.Jakovlevovi akoze facku. O tejto knihe A.N.Jakovlev v tom case nemohol nevediet. No ak by o nej aj nevedel, vzhladom na jeho sluzobnu funkciu (kedze bol najprv velvyslancom v Kanade, potom clenom Politbyro UV KSSZ) bol povinny poznat obsah dokumentov znamych sovietskej rozviedke, na zaklade ktorych sa formuje politika potencialneho protivnika.
30
Krestanske „nezabijes“, Budhisticka „nedotknutelnost zivota“, „tolerancia“, tolerantnost k inym nazorom, vseludske hodnoty, neodporovat zlu nasilim, - to vsetko je v jeho knizke vyhlasene ako ideal politickej cinnosti, ktory treba na baze sebadiscipliny dodrziavat v zivote.