«... mne sa zdá, že Jelcin to očakával ráno. Určité indície ohľadom tohto existovali. A je jeden jeho výrok, dosť trpký, ktorý sa mi javí ako kľúčový: Raz povedal, že bolo dôležité vyhrať hru s Krjučkovom. Hru! A očividne sa rozhodol, že GKČP je len klin (nástrojom). Ale pokušenie to bolo preňho veľké. On je človek absolútne imperiálny. Jediný z tejto straníckej kohorty, chápajúci, ako ďaleko zašiel proces a ako ďaleko treba zájsť v reforme spoločnosti kvôli tomu aby sa zachovalo impérium. A on, ako keby bol vnútorne pripravený zachraňovať systém. A ten ho odtrhol. On mu to neodpustil.
— Myslíte si, že republiky[39] by súhlasili mať nad sebou nového imperátora?
— Zdá sa mi, že určitá varianta bola. Pozorne si prečítajte všetky publikované pamäti členov GKČP a uvidíte tam stopy, tak ako sa aj mne ich podarilo rozšifrovať - určité znaky, línie, rozhovory, postavy, ktoré sa pokúšali všetko toto realizovať».
V tom istom interviu sa Kurginjan dotýka úlohy J.V.Stalina v histórií ZSSR.
«— Mal som jeden veľmi zaujímavý rozhovor s jedným vysokopostaveným Číňanom. Ja mu hovorím o geopolitike, o reformách – a on pozerá do prázdna, zahľadený a výraz má akýsi pochmúrny. Zrazu reč zašla k Stalinovi. Razom ožil a hneď hovorí: «Áno, Stalin robil všetko správne. Iba jedno neurobil. Nepodarilo sa mu zabezpečiť kontinuitu moci. Ale u nás je ten problém vyriešený. My máme veľkého Teng Siao-pchinga, on je nástupcom veľkého Mao Ce Tunga. Veľký Ťiang Ce-min sa stal nástupcom veľkého Teng Siao-pchinga. Nevieme ako budú volať ďalšieho, len vieme, že bude nástupcom a bude veľkým». Potom dvíha palec hore a jeho ešte nedávno kalný pohľad sa premení na žiarivý (poznáte to, keď ľuďom náhle zažiaria oči), a nato povie: «Bo taká je vôľa Podnebies[40]».
„Elitár“ S.Kurginjan, ako pri všetkých svojich zmienkach na tému Stalin, nechápe, že J.V.Stalin sa usiloval vyhnúť „elitarizácií“ moci, a preto sa staral hlavne o stabilné pokračovanie diela boľševizmu v následnosti pokolení, a nie o stabilitu straníckej „elity“, stavajúcej sa proti národu. Ako vyplýva zo slov vysokopostaveného Číňana o ktorom hovoril Kurginjan: «Nevieme, ako budú volať ďalšieho, len vieme, že bude nástupcom a bude VEĽKÝM (zvýraznené nami v citáte)», — vedenie ČĽR po dnešný deň podporuje davo-„elitárny“ charakter spoločenských vzťahov, čo sa aj odrazilo v úvahe jej predstaviteľa o činnosti Stalina.
Čo sa týka kontinuity moci, tak ona (kontinuita, nadväznosť) zvykne byť štruktúrna a bezštruktúrna; a predovšetkým, kontinuita sa nachádza vždy v medziach určitej koncepcie riadenia. Ak je kontinuita štruktúrna a reálna koncepcia davo-„elitárna“, tak následník bude vždy „veľký“, lebo „taká je vôľa Podnebies“. Chruščov nebol následníkom moci v koncepcií boľševizmu, po ktorej šiel J.V.Stalin. No kontinuita moci boľševizmu bola s vraždou Stalina (cieľ preseknúť rozvoj boľševizmu) aj tak zabezpečená, avšak zabezpečená ideologicky – bezštruktúrne. Preto sa obrazne vraví, «Stalin neodišiel do minulosti, on sa rozplynul v našej budúcnosti»[41].
Nad tým, ako sa Stalin «rozplynul v budúcnosti», dnes dumajú mnohí politológovia Západu i Východu. No jedno je už isté: všetky ich obavy ohľadne «obnovy stalinizmu» vyjadrujú ich tušenie, že vodca-žrec ZSSR určitým spôsobom je stále prítomný v súčasnosti a dielo, ktorému slúžil, pokračuje. A ak sa „rozplynul“, a neskonal celkom bez stopy, tak za určitých podmienok sa môže znova „vykryštalizovať“. Preto západná i naša demokratická „elita“ sú viac než čokoľvek iné ustarostení tým, aby takéto podmienky nenastali.
Chýba im chápanie toho, že v tých časoch bola presne definovaná koncepcia spoločenského zriadenia stelesnená v osobnosti J.V.Stalina v jej najplnšej podobe, hoci v alegóriách filmu „Ivan Hrozný“ S.Ejzenštejn jasne narážal na stelesnenie určitej koncepcie v osobnosti panovníka (hospodára krajiny)*. Rovnako im chýba chápanie toho, že osobnosť, stelesňujúca v sebe koncepciu, je náhodná (nečakaná) v tom zmysle, že je podmienená historickou konkrétnosťou. A každý prípad spadá pod štatistiku; veď štatistika množstva náhodných osobností v jednotlivých historických obdobiach je vždy konkrétna, a historické obdobia sa od seba odlišujú štatistickým rozložením osobností podľa ich vzťahu ku každému z množstva možných koncepcií spoločenského zriadenia. No samotné koncepcie nie sú náhodné v tom zmysle, že nie sú bezdôvodné a zbytočné.
Pri „elitárnom“ chápaní stalinizmu ako samorealizujúcej sa osobnej ambicióznosti (a psychickou podstatou agresívno-parazitického individualizmu) tí, čo sa boja zopakovania stalinizmu, okamžite diskreditujú každého, v kom sa im mihne „nový Stalin“: spravidla sa ich obeťou stáva politický imidž generálov – ako Gromov, Makašov, Ačalov, Ruckov, Lebeď, Rochlin... O tom, že koncepcia môže byť dnes zosobnená množstvom akcieschopných a činných ľudí, ktoré sa nezúčastňujú verejnej politiky – nemajú „elitárni horenosi“ ani poňatia: Každý z ich radov chce mať vodcu, a keďže nemajú silného vodcu, tak každý „horenos“ smelo zápasí s domnelými bábkovými vodcami iných ideologických skupín. Po tejto “besiedke «KS»” prechádza k prognózam:
«— Sergej Jervandovič, ste uznávaným majstrom prognostikom. Čo, podľa vášho názoru, bude s nami v tomto roku a nie príliš vzdialenej budúcnosti?
— Ak chcete presne predpovedať detaily, musíte byť sám varený v tejto kuchyni[42]. Nemám najmenší záujem tam byť[43]. Viem len, že rok 1998, podľa všetkých francúzskych prognóz (a Francúzsko sa tým intenzívne zaoberalo[44]), — je rokom katastrof. Ja tiež vidím nárast katastrof. Lietadlá už padajú. Zariadenia sú absolútne opotrebované. Nikto z ľudí, hľadiaci na zisk, nevie zabezpečiť štrukturálnu modernizáciu.[45] Existujú rozpočty, koľko je potrebné vynaložiť prostriedkov na obnovu základných fondov, ak chce mať Rusko modernú priemyselnú bázu. Sú to ohromné cifry – od 500 do 700 miliárd dolárov. A kto sa dnes zaoberá štrukturálnou modernizáciou? Biznismeni? Štát? Gazprom? Nikto. Ešte štyri, päť rokov, a začnú štrajkovať stroje. Možno do nemoty vyzývať babičky aby hlasovali srdcom, strašiť ľudí, ukazujúc v TV rôzne desivé zubaté generálske úsmevy[46], no atómové reaktory nie je možné vyzvať k tomu aby hlasovali srdcom. Grafitová tyč tomu nebude rozumieť.[47] Východisko vidím v jednom: v Rusku sa musí objaviť konsolidovaná vládnuca strana, prepojená so spoločnosťou.
— Ako si ju vy predstavujete? [48]
— Mohla by to byť taká „dvojhrbá“[49] elita: z liberálnej skupiny a skupiny viac „zemitejšej“. Podľa sociálneho zloženia, jedna silová s expertno-elitnou dominantou, s prímesou finančného a ďalšieho „elitárneho substrátu“, vrátane vojensko-priemyselného. A druhý hrb by sa mal prevažne skladať z finančnej elity, ale tiež s prímesou všetkého ostatného. Medzi hrbmi musí vzniknúť vnútorný konsenzus ohľadom problémov, týkajúcich sa štátnej idey.
Hlúposť, z môjho pohľadu, je v tom, že „pôdne spoločenstvo“ nie je pripravené prijať niektoré veľmi rozumné, no nepríjemné liberálne postavy. A niektoré z týchto postáv si natoľko privykli byť vo svojom sektore, že sa boja uskutočniť túto migráciu».
Z nášho pohľadu, hlúposť spočíva vo vyslovenej nádeji, že u «finančnej "elity" s prímesou všetkého ostatného» by mal vzniknúť „vnútorný konsenzus“ ohľadom problémov, „týkajúcich sa štátnej idey“.
39
V skutocnosti nie republiky, ale narodne „elity“ (stojace proti pracujucej vacsine) pri organizacnych snahach globalnehopsychickeho trockizmu.
Referendum dna 17. marca 1991, bez ohladu na „vyumelkovanost“ otazky, ZLOmyselne postavenej tak, aby boli mozne vzajomne sa vylucujuce interpretacie vysledkov, aj tak jednoznacne ukazalo, ze vacsina obyvatelov ZSSR bolo za zachovanie jednotneho statu. No typicke je, ze S.Kurginjan neodkazuje na vysledky tohoto referenda, v jeho uvahe o „elitach“ a jej jednotlivych predstaviteloch.
40
Tianxia - 天下 , „podnebesie“ – pradavny cinsky termin, predstavujuci cely svet pod nebom, ktory prinalezal imperiu a imperatorovi (Imperator kedysi stelesnoval nebesa na zemi a chram imperatora sa nazyval „chram neba“)
41
Slova Pierre Courtade-a, prevzate Edgar Morin-om, prilozene ako epigram k jeho knihe „O charaktere ZSSR. Totalitarny komplex a nove imperium“ (Moskva, „Veda pre spolocnost“, r.1995; francuzske vydavatelstvo „Fayard“, r. 1983)
42
Touto frazou S.Kurginjan priznal, ze on sam bol v tom jednym z jedal, uvarenych v tejto kuchyni. Aby bolo mozne predpovedat detaily, treba varit v tejto kuchyni svoje jedlo, a nie varit sa sam ako jedlo, az kym zahlasia „hotovo, mozete jest“. („Varit sa v niekoho kuchyni“ je ruska fraza pouzivana v zmysle: byt clenom urciteho tymu, a vdaka tomu byt schopny chapat ducha a problematiku danej skupiny. – v slovencine je ekvivalentom fraza: „byt tam, kde sa to „pecie“...“)*
44
Vid. „Globalna sociologia z roznych uhlov pohladu“ v zbierke „Intelektualny postoj“, № 1, r.1996
45
Vsetko povedane – su len vseobecne zname banalnosti, a nie prognosticky odhalene skryte tendencie plynutia udalosti, co by sa ocakavalo a ziadalo od „majstra prognoz“.
46
Nam sa nepodarilo uvidiet v tlaci ani jeden „zubaty generalsky usmev“, ktory by svojim vyrazom prevysil portret S.Kurginjana, ktorym „Komsomolska Pravda“ doplnila „Besiedku «KS»“.
47
Slova oznacene kurzivou si S.Kurginjan mohol radsej odpustit. On ale tiez dost dobre nechape, ze nie je mozne bez nasledkov trepat o moznostiach nestasti a havarii, inak sa moze ocitnut v role stareny „Karabos“, ktora naprogramovala nestastie v „Spiacej Krasavici“
49
Jeden „Gorbi“ S.Kurginjanovi asi nestacil. („Gorb“ po rusky znamena „hrb“. Gorbacova prezyvali „Hrbaty“)*