Ide o to, že ruská finančná „elita“ na pozadí globálnej úžerníckej aristokracie, fungujúcej na osnove (vyššie spomenutej) biblickej doktríny globálneho finančného otrokárstva, je len úžernícka bagáž-podenka[50], bez plánov do budúcna. Dnes sa nabaliť a nehľadieť na nič – to je jej princíp, vďaka ktorému je na území Ruska práve ona lídrom v realizácii antinárodných ideí finančno-ekonomickej genocídy a likvidácii národných štátností v súlade s vyššie spomenutou doktrínou „Deuteronómia - Izaiáša“ globálnych úžerníckych „šéfov“.
Toto všetko sa už priamo vravelo S.Kurginjanovi ešte v roku 1990. Ak si to S.Kurginjan skutočne nepamätá, tak jeho psychika je postihnutá psychickým trockizmom; ak si to pamätá, potom je len predajný človek-agent, „intelektuálna“ persona psychického trockizmu. No bez ohľadu na to, či je psychickým trockistom, alebo len agentom a posluhovačom pánov psychického trockizmu, podstata jeho publikácií sa nemení: nesú sa v duchu psychického trockizmu.
Ak sa deje rozklad Ruska v súvislosti s koncepciou vyjadrenou v Biblií, v slobodomurárskych publikáciách, v nariadeniach Rady národnej bezpečnosti USA a v ďalších známych a menej známych dokumentoch, tak konsolidovaná vládna strana, vyjadrujúca v svojej politike štátne idey národov Ruska, môže vzniknúť nie na osnove „elitárnych“ ambícií všetkých vymenovaných aj nevymenovaných (S.Kurginjanom) skupín, ale iba na osnove alternatívnej koncepcie, odmietajúcej „elitárno“-otrokárske spoločenské zriadenie.
Všetci nositelia „elitárnych“ ambícií (bez ohľadu na ich vyhlásenia o vznešenosti Ruska a jeho globálnej misii) sú len ďalšou modifikáciou prastarej globálnej „elitárno“-otrokárskej doktríny. Tej, ktorá ráta so zničením všetkých národných i mnohonárodných štátností (a kultúr), behom procesu prechodu k jednotnej globálnej kozmopolitnej „elitárnej“ štátnosti, kde je Väčšine prichystaný osud pracujúceho dobytka – tvoriaceho doplnok k svojmu pracovnému miestu (podliehajúceho navyše zrušeniu, ak daný odbor nebude viac potrebný).
Posledné zmienené je nevyhnutnosť, nakoľko privedenie Väčšiny do idiotizmu systémom vzdelávania (a bez toho by davo-„elitarizmus“ nemohol existovať a fungovať) vylučuje možnosť efektívnej rekvalifikácie v procese štruktúrnych a technologických zmien v systéme výroby (v spoločnosti).
No ak niekto z tých, čo sa nazývajú „patriotmi“ dúfa, že jeho osobné „elitárne“ ambície a „elitárne“ ambície jemu podobných dokážu tomuto všetkému čeliť, potom by sa mal zamyslieť nad miestom a úlohou psychického trockizmu v jeho vnútri.
Avšak ukazuje sa, že činnosť S.Kurginjana neprebieha sama od seba, ale je len čiastkovým prípadom oveľa širšieho zámeru (nápadu, úmyslu), ktorý našie svoje vyjadrenie v prílohe „Nezávislých novín“ (Nezavisimoj Gazety) „NG - Scénare“ № 1, r.1998
Na prvej strane je článok M.V.Raca[51] “Scénar pre«NG-Scénare»”. Článok sa začína preambulou:
«Ešte v štádiu plánov mi Vitalij Tretjakov rozprával o budúcich «NG-S», ktoré staval do opozície rôznym druhom «záverov». Nie správy o tom, čo už bolo, nie analýza udalostí, ale projektívna myseľ (nasmerovaná do budúcnosti) mala zapadnúť do osnovy novej prílohy «NG». Nie novinármi celého sveta tak milované „horúce fakty“ a senzácie, ale ich prvozdroj: rozličné zámery, koncepcie, programy, projekty, plány, scenáre (nevymenujeme celý tento dlhý rad). Zámer takmer geniálny, no musím sa priznať, že hĺbku a ťažkosti jeho realizácie som pritom podcenil».
Ďalej nasleduje «časť prvá: konceptuálna», v ktorej sa hovorí, že prvotný zámer ostal nerealizovaný, následkom čoho
«rozvrat v hlavách, zjavný nedostatok projektívnej mysle sa zobrazuje všetkým záujemcom raz do mesiaca v «NG-S». Čím sú aj zaujímavé.
No každopádne si myslím, že neporovnateľne zaujímavejšie a dôležitejšie by bolo realizovať prvotný zámer. Nielen v záujme profesionálnej žurnalistiky (veď podobných vydaní nieto nielen v Rusku, ale zdá sa, že ani nikde vo svete), ale tiež v záujme nášho formujúceho sa občianskeho spoločenstva a tiež štátu, želajúceho stať sa právnym (nie je tak?) a trhového hospodárstva, ak ho chceme vidieť civilizované».
Ak sa pozrieme na podstatu tohto textu, tak reč v ňom ide:
7* O konceptuálnej moci, ako o moci určitých koncepcií nad spoločnosťou a spolu s nimi plodených scenárov na realizáciu cieľov každej z nich;
8* A tiež o konceptuálnej moci, ako o moci tej skupiny spoločnosti, ktorá vypracováva a koriguje koncepcie života spoločnosti a scenáre realizácie koncepcií – v hraniciach ktorých účinkujú aj všetky ostatné typy moci (z piatich známych), vrátane „4-tej moci“ - Médií.
V jednom z posledných odstavcov článku Marka Raca sa píše:
«Ďalším užitočným krokom, už schváleným na stránkach «NG-S», — je publikácia a posúdenie alternatívnych plánov, koncepcií, programov atď. Nech všetci zainteresovaní majú možnosť porovnávať. No týmto spôsobom (na rozdiel od aktuálneho stavu vecí) sa téma neuzatvára, ale vytvára nový problém. Za rok, dva je možné a aj nutné sa k nej vrátiť: a čas ukáže, kto mal pravdu, a rozumní ľudia (a takí na Rusi ešte nevymreli) si vezmú ponaučenie. «NG-Scenáre» pri súčasnom ignorantskom vzťahu vlády k spoločenskej mienke nevyhnutne potrebujú buldočí stisk[52]: nemožno sa vzdať načatej témy na polceste. Ak sa púšťame niečo posúdiť, treba doviesť toto posúdenie do plnej jasnosti, vyjasniac si, kto je kto a čo je čo. V opačnom prípade, všetky reči o morálke a pravidlách čestnej hry zostanú len prázdnymi rečami».
Tento článok Marka Raca v rovnakom čísle «NG-S» sprevádza ešte jeden článok s rovnakou tematikou pod názvom “O životnom cykle plánov premien. Od«NG-Scenárov» do scenárov stabilného rozvoja ľudstva”a podpisom nejakého Marka Vladimírova, o ktorom sa nič nehovorí na rozdiel od M.Raca. O Markovi Vladimirovičovi Racovi, je daná poznámka pod čiarou, a keďže gramatické formy mena po otcovi „Vladimirov“ a „Vladimirovič“ v ruskom jazyku niekedy poukazovali na jedného a toho istého otca, nie je vylúčené, že oba články v skutočnosti vyšli z pera M.Raca. V každom prípade sa navzájom tak veľmi dobre dopĺňajú, že budia dojem, že boli napísané tým istým človekom alebo kolektívom autorov.
Po povrchnom oboznámení sa s nimi, je možné si predstaviť, že Ruská inteligencia sa predsa len nakoniec obrátila k problematike skutočného riadenia spoločnosti a začala hovoriť (hoci aj poslepiačky nahmatávajúc novú terminológiu) o organizácií samoriadenia spoločnosti a riadenia štátu podľa žrečeskej schémy riadenia prediktor-korektor (prorok-opravár: prognosticko-analytická«projektívna myseľ» — porovnanie «projektu» s realitou po uplynutí istého času — korekcia «projektívnej mysle», ak hovoriť terminológiou článku M.Raca).
Pri dôslednom oboznámení sa vyjasňuje, že tomu tak nie je. V skutočnosti sa ukazuje, že tu staroveký psychický trockizmus imituje svoju oddanosť plánu realizovať skutočnú vládu ľudu v schéme prediktor-korektor. Bez ohľadu či to Markovia Vladimiroviči a redakcia «NG» chápu alebo nie, v skutočnosti neorganizujú realizáciu konceptuálnej moci v spoločnosti, ale iba imitáciu tejto činnosti s cieľom utopiť vo vlne imitácií reálny proces budovania konceptuálnej moci spoločnosti v Rusku.
Táto imitátorská márnosť sa nepriamo prejavuje v tom, že autor sa nepokúša nahmatať nejakú presnú terminológiu k tomu, aby v jej jazyku hovoril o tom, o čom všetci po celé stáročia z rôznych príčin mlčali: O spoločenskom fenoméne konceptuálnej moci (vo vyššie uvedenom zmysle tohto termínu) a jej mieste v živote národných spoločenstiev a ľudstva v celom; jasne sa vyhýba nespornej súvzťažnosti reálneho javu ako takého (z jednej strany) a termínov (z druhej strany).
50
sk. „Podenka“, cz. „Jepice“ - druh hmyzu zijuci velmi kratky zivot. Obycajne okolo troch dni. – pozn. prekl.
51
Mark Vladimirovic Rac – profesor, zastupca riaditela Institutu strategickych hodnoteni. Niektore jeho prace boli nami komentovane v analytickych materialoch: “«Renyxa» — hanebna osnova politiky Ruska ” a “Sinajsky «pochod»”.
52
Vytrvalost/Neodbytnost – ako u buldoga, pitbula, ktory pri suboji zacvakne celuste do supera, a nie je schopny ich fyzicky uvolnit, az pokym sa neukludni...