Bacos preladil prijímač na frekvenciu susedného stíhača. Radista práve hlásil veliteľskej lodi flotily likvidovanie meteoroidu. Nasledovali údaje o veľkosti, tvare, hmotnosti a zložení zničeného objektu. Medzi inými boli aj údaje o spektrálnej analýze plynov zo zničeného meteoroiďu. Pri posleďnej vete Bacos zbystril pozornosť: „…zistili sa stopy transuránuplutónia.“ Počul ďobre?! To nie je možné! Zrejme hrubá chyba v pozorovaní. Veď vo vesmíre sa plutónium nacháďzalo iba v reaktoroch kozmických lodí.
Transurány boli chemické prvky, ktoré sa v prírode ako také nevyskytovali. Pred dávnymi stáročiami vytvorili ich ľudia umele vo výskumných laboratóriách. Atómoví fyzici pretromfli prírodu a vytvorili nové prvky. Nazvali ich transuránmi, pretože v Mendelejevovej tabuľke chemických prvkov podľa ich atómovej váhy sa zaraďovali až za posleďný prirodzený prvok — urán.
Plutónium obsiahnuté v likvidovanom meteoroide akosi nešlo Bacosovi z hlavy. Nakoniec dospel k záveru, že sa tam muselo dostať dajakým záhadným spôsobom zo Zeme.
Takmer mimovoľne prelaďoval prijímač, keď sa z reproduktora výrazne ozvalo:
„Tu Mars, hovorí Mars! Základňa volá veliteľskú loď štvrtej kozmickej flotily SA-401! Voláme stíhač štyristo-jeden!“
Hlavná základňa stíhačov asteroidov na Marse nečakala na potvrdenie príjmu a po krátkej odmlke začala vysielať. Na základni si uveďomili, že na vzdialenosť dvestosedemdesiat miliónov kilometrov signál kozmickej lode by po — „K operačnej oblasti štvrtej kozmickej flotily,“ pokračovala hlavná základňa, „približuje sa asteroid Adónis. O tri dni preletí dráhu flotily na jej včerajšej pozícii. Automatická kozmická stanica RX-632 pred niekoľkými týždňami pri stretnutí s asteroidom zaregistrovala, že rádiomaják nefunguje. Odveľte jeden zo stíhačov na odstránenie poruchy!“
Z Marsu ešte zahlásili priestorové súradnice asteroidu a jeho dráhu. Tým sa rádiogram skončil.
Bacos vypol frekvenciu veliteľskej základne. Takéto hlásenia neboli zriedkavé. Príčinou poruchy rádiomajáka na Adónise bol akiste zásah meteoroidu. Komodor flotily v najbližších chvíľach poverí príslušnú kozmickú loď, najbližšiu k dráhe asteroidu, aby rádiomaják opravila.
Pozrel na hodiny. O desať minút sa skončí jeho služba a vystrieda ho Sagitta Frankenová. Vypol ústrednú obrazovku a ešte raz obišiel riadiacu centrálu, aby skontroloval prístroje. Všetko bolo v poriadku. Iba kontrolná stupnica prístroja dozerajúceho na zloženie ovzdušia v lodi ukazovala, že obsah kyslíka sa zvýšil o jedno percento. Bola to celkom zanedbateľná hodnota, ale Bacos diaľkovým riadením predsa len nastavil činnosť regenerátorov tak, aby obsah kyslíka klesol na optimálnu úroveň.
Päť minút pred štvrtou vošiel do centrály čierny matematik Oulu Nikéria. Bacos nebol veľmi prekvapený. Ako dobrý znalec ľudí si všimol, že matematik a lekárka sa zblížili. V duchu sa tomu potešil. Chápal, že Oulu chce pomáhať Sagitte, keď bude mať službu.
Nikéria sa pristavil pri rozhlasovom pulte a takmer ledabolo pohodiclass="underline"
„Dnes sa mi akosi nechce spať. Povedal som si, že zájdem do centrály a budem mať spolu so Sagittou dozor. Nepotrebuje moju pomoc, všetko dokonale ovláda, ale človek predsa len…“
Bacos chápavo prikývol, aby sa Oulu zbytočne nenamáhal s vysvetľovaním, a dodaclass="underline"
„Sagitta bude mať určite radosť, že tu nemusí sedieť sama. Hodiny nočnej osamelosti sú zavše pre človeka veľmi otupné.“
Presne o štvrtej vstúpila do miestnosti lekárka. Bola očividne prekvapená, keď zbadala Oulu, ale súčasne ťažko skrývala, že ju to potešilo. Netušila, že by tu na ňu mohol čakať, ale súčasne ani nepredpokladala, že by tu inohol byť z dajakého iného dôvodu. Ženský inštinkt jej neklamné našepkávaclass="underline" Je tu kvôli tebe!
Podišla k obom mužom a nerozhodne pred nimi zastala, popri ťažko utajovanej radosti zmocnili sa jej rozpaky, čo povedať.
Paro preklenul rozpačitosť a podľa predpisu odovzdal lekárke službu. Stručne sa zmienil o udalostiach uplynulých štyroch hodín: o malej poruche na počítači, o záhadnom výskyte plutónia na meteoroide. Rádiogram z veliteľskej základne nepokladal za taký dôležitý, aby sa o ňom zmienil.
Práve sa chystal opustiť centrálu a zanechať oboch vo vytúženej samote, keď zabzučala rádioautomatika. Ktosi volal ich loď.
Sagitta rýchlymi krokmi pristúpila k radistickému pultu a zahlásila ďo mikrofónu:
„Tu SA-408 na ekliptickej pozícii päťsto, úsek tisícšty-ristodevätnásť.“
Všetci traja vyčkávali odpoveď. Bacos, pochopiteľne, zotrval v centrále. Po chvíli sa ozvalo z reproduktora:
„Komodor veliteľovi štyristoosmičky: hneď zastaviť let! Previesť stíhač na ekliptiku päťstoďvadsať, úsek tisícštyristotrinásť. Tam…“
Posledné slová sa skomolili a nakoniec zanikli v šume a praskote. Keď sa ráďiogram po úniku vrátil, bolo počuť iba niekoľko priestorových súraďníc kozmického objektu. Aj elektronický ďalekopis, ktorý automaticky zapisoval všetky hlásenia, zachytil v texte skomoleninu a napokon odmlku.
„Haló, voláme veliteľskú loď! Rádiogram v závere skomolený a neďokončený!..“ hlásila Sagitta. Oulu spamäti prerátal, že žiadosť o zopakovanie komodorovho príkazu potrebuje asi sedemdesiat sekúnd, aby doletela do veliteľskej lode vzdialenej dvadsať miliónov kilometrov. Na odpoveď treba ten istý čas. Mali na to teda vyše dvoch minút. Oulu uvažoval, že vlastne už teraz by mali upovedomiť Kerulena.
Lekárka si myslela to isté, no ešte váhala. Nebolo by lepšie informovať veliteľa potom, keď bude rádiogram kompletný? Pozrela na Oulu. Výraz jeho tváre jej pomohol rozhodnúť sa a okamžite upovedomila veliteľa.
Naklonila sa nad mikrofón kabínového rozhlasu. Keď sa Kerulen ohlásil, informovala ho o skomolenom rádiograme z veliteľskej lode. Jeho zrozumiteľná časť obsahovala príkaz vrátiť sa na pôvodnú pozíciu.
„Vyžiadala som si zopakovanie celého rádiogramu,“ doložila Sagitta.
„Ihneď prídem!“ povedal veliteľ bez dlhého uvažovania.
Oulu zasadol za ovládací panel počítača. Dal sa vypočítavať najvýhodnejšie varianty brzdiaceho a zrýchľovacieho manévru. Najzložitejší bol takzvaný nulový výpočet, výpočet nulovej rýchlosti. Kozmická loď sa nemohla len tak jeďnoducho veľkým oblúkom stočiť do opačného smeru, Jej rýchlosť sa musela zabrzdiť na nulu, potom pomocnými dýzami vhodne stočiť čelo do nového smeru a bez meškania usmerniť loď zadným pohonom do nového smeru. Muselo sa brať do úvahy, že pri zabrzdení loď sa mimovoľne odchýli od pôvodnej kruhovej dráhy a pri nulovej rýchlosti sa automaticky začne stáčať k Slnkuku gravitačnému centru celej slnečnej sústavy. Presne dávkovým zrýchľovaním v novom smere postupne sa vyrovnajú všetky odchýlky letovej pozície spôsobené manévrovaním.
Po vyše dvoch minútach, ktoré potrebovali obidve hlásenia na prekonanie dvadsaťmiliónkilometrovej vzdialenosti, rádioteleprint, kontrolný ďalekopisný zapisovač, znovu začal preklepávať zvukové signály do textovej podoby. Súbežne s ním znelo hlásenie aj z reproduktora. Najmä pri dlhších a významných hláseniach bol nevyhnutný aj písomný zápis, ktorý vykonával rádioteleprint. Zvukové hlásenie sa súčasne nahrávalo na elektromagnetickú pásku.
„Komodor veliteľovi štyristoosmičky: Hneď zastavte let! Preveďte stíhač na ekliptiku päťstoďvadsať, úsek tisíc — štyristotrinásť. Tam vyčkajte prelet asteroidu Adónis. Porucha ráďiomajáka. Preskúmajte príčinu. Ak je to potrebné, vysaďte opravársku skupinu, alebo rádiomaják znovu postavte. Vysielaciu aparatúru izolujte proti teplote až plus štyristo stupňov. Asteroid na perihéliovej obrátke preletúva v pomernej blízkosti Slnka. O desať dní vás bude flotila čakať medzi štyristoštyridsiatym a štvorstým slnokruhom. Koniec hlásenia.“