„Haló SA-408! Prečo vypínate svetelnú signalizáciu? Čo robí loď V? A čo sa to vlastne robí?!..“
Neprichádzala nijaká odpoveď. Rýchlo preletel zrakom všetky kontrolné prístroje rozhlasového zariadenia. Boli v úplnom poriadku.
„Haló, volám SA-408!“ opakoval výzvu. „Volám veliteľa Kerulena. Prečo neodpovedáte? Ničomu nerozumiein. Nemám nijakú odpoveď! Haló…“
Všimol si, že zelené a červené svetlo znovu začalo blikať, teraz už oveľa bližšie.
Sagitta sa preľakla, keď začula Oulov hlas. Pravdaže: nemohol vedieť, že veliteľ stíhačov asteroidov na Marse nariadil absolútne rádiotechnické ticho. Základňa na Marse vysielala na celkom inej vlnovej dĺžke, ktorú prijímali len na materskej lodi.
Zrazu si uvedomila, že zabudla na svetelné signály. Usilovne znovu striedavo zapínala obidva reflektory: raz červená, raz zelená — dva razy červená, dva razy zelená… Kerulen váhal. Hoci zákaz platí, musí predsa dajako upovedomiť svojich ľudí na Adónise! Je tam väčšia časť posádky a musia dostať príkaz.
„Haló, tu Kerulen. Musím byť stručný. Oulu,urýchlene na loď! Kolibrík takisto nech sa ihneď vráti na palubu! Ostatné jednomiestne rakety postupne jedna za druhou. Pozor, pozor! Od tejto chvíle, na príkaz hlavného veliteľa.
„Platí zákaz používania rádiového spojenia — absolútne rádiotechnické ticho! Koniec hlásenia.“
Keď sa Kerulen vzpriamil od mikrofónu, stál za ním Paro Bacos. Naznačoval, že by mu chcel čosi dôležité oznámiť. Kerulen sa k nemu nahol a atómový fyzik mu dosť dlho a dôrazne pošepky čosi vysvetľoval. Veliteľ naňho úkosom niekoľkokrát prekvapene pozrel. Niektorým členom posádky, ktorí stáli bližšie, sa zdalo, že začuli slovo „transurán“. No Kerulenovä tvár sa očividne rozjasňovala a napätosť sa z nej stratila. Zdalo sa však, že zosmutnela. Aj Paro Bacos, hoci sa mu očividne uľavilo, keď povedal svoju domnienku, bol mimoriadne vážny.
Obaja opustili riadiacu centrálu a ponáhľali sakvýpustnej komore číslo štyri, aby vyčkali Oulov návrat. Sagitta neodolala a bez súhlasu sa náhlila za nimi. Veliteľ akoby si to nevšímal. Chápal, ako jej je.
Jednomiestna raketa, s ktorou Oulu tak dlho predvádzal akrobatické manévre nad asteroidom, medzitým doletela k materskej lodi a vtiahla sa do výpustnej komory. Oulu vystúpil z rakety a prešiel do pretlakovej komory, aby si mohol vyzliecť skafander. Práve uvoľňoval hermetický uzáver kukly, keď ďo miestnosti vošiel veliteľ v sprievode atómového fyzika. Za nimi sa vynorila Sagitta, ktorej očividne spadol kameň zo srdca, keď zbadala Oula.
Veliteľ prikročil k matematikovi, objal ho, hoci bol ešte v hrubom skafandri, a mocne mu potriasol ruku:
„Výborne, Oulu! Tvojím riskantným manévrom sme sa presvedčili, že návrat ostatných členov posádky z Adónisa na materskú loď nebude riskantný.“
Spoločne sa vrátili ďo riaďiacej centrály, kďe členovia posádky napäto sledovali veľkú obrazovku. Len čo vošli do centrály Kerulen, Oulu, Sagitta a Bacos, spoza nočnej strany asteroidu vynorila sa Jokohatova prieskumná raketa. Jej zaďná dýza nakrátko vystrelila ohnivý prúd plynov a raketa sa rýchlo blížila k lodi.
Zakrátko po štarte Kolibríka ukázal sa na televíznom obraze malý svetlý bod, ktorý takisto stúpal od povrchu Adónisa. V krátkych intervaloch za ním sa vyrojiľdruhý, tretí, štvrtý…
O chvíľu sa od asteroidu k materskej lodi tiahla akási šnúra svetelných perál. Boli to jeďnomiestne rakety, ktoré v rýchlom sleďe za sebou štartovali z malej plošiny rovno za červenými a zelenými signálmi materskej loďe. Tá sa neprestajne pokúšala nadviazať spojenie s loďou V.
Veliteľ a profesor Mirsanov zvolali ďo spoločenskej haly všetkých členov posáďky. Chceli ich ešte raz a ďôklaďnejšie oboznámiť s uďalosťami posleďných ďvoch hoďín. Spoločne sa mali poraďiť a spoločne rozhodnúť o tom, ako buďú postupovať, aby sa im konečne poďarilo odhaliť záhadu neznámej kozmickej lode.
Pohodlne rozsadení na mäkkých laviciach, v kreslách, daktorí na hrubom mäkkom koberci, s napätím očakávali priebeh schôďze. Norbert Franken, ako bývalo jeho zvykom, stál so skríženými rukami, opretý o biely ozďobný stĺp. Sagitta tentoraz nebola pri ňom, ale seďela s Oulom opoďiaľ v zátiší s okrasnými kvetmi.
Tlmená vrava ustala, keď veliteľ pohybom ruky naznačil, že sa poraďa začína.
„Priatelia! Dostali sme sa ďo nečakanej situácie. Pred dvoma hodinami radar iďentifikoval neznámy objekt, ktorý letel k nám veľkou rýchlosťou. Na veľké prekvapenie mal poďobú písmena V. Po vyslaní spínacieho impulzu ďiaľkového ovláďania na neznámom objekte krátko zapracoval pohonný agregát a pribrzďil tesne preď Aďónisom. Teraz letí v tejto pozícii súbežnou rýchlosťou. Musíme sa rozhodnúť, či sa stiahneme z tohto priestoru a vyčkáme prílet celej flotily, alebo sa pokúsime vlastnými silami odhaliť tajomstvo lode. Môžeme teda voliť medzi opatrnosťou a smelým samostatným konaním.“
Kerulen pokračoval a preďostrel ďve záklaďné hypotézy o pôvode loďe V, ako ju nazval Norbert Franken. Poďľa jeďnej iďe o meďzihviezďny koráb z inej slnečnej sústavy s posádkou inteligentných bytostí, ktoré, žiaľ, z nepochopiteľných príčin zachovávajú absolútne mlčanie. Ak by to mala byť skutočnosť, posádka SA-408, napriek všetkej neistote, prežíva historické chvíle a bezpochyby slávne vojde do dejín kozmonautiky, ale aj celej histórie ľudstva. Mala by neuveriteľné šťastie — stretne sa prvá v dejinách s cudzími bytosťami, s poslami iných vesmírnych končín! Pravda, to by súčasne znamenalo obrovskú zodpovednosť v tejto epochálnej udalosti.
No ani druhú domnienku nemožno spakruky zavrhnúť. Podľa nej ide o pozemskú kozmickú loď, ktorá sa v dôsledku neznámej havárie poškodila, pričom obe časti sú ešte navzájom spojené. V tomto prípade boli by oneskorenými svedkami katastrofy, ktorá sa odohrala pred rokmi, možno desaťročiami.
Kerulen oznámil, že o prvej domnienke bude podrobnejšie referovať radista Franken, kým druhú verziu objasní fyzik Bacos. Franken odstúpil od bieleho stĺpa a bez dlhých príprav začal uvádzať dôvody:
Ľudstvo a veda sú už niekoľko desaťročí pevne presvedčené, že skôr či neskôr nadviažu kontakt s inteligentnými bytosťami iných svetov. Vo vesmíre existujú miliardy sínc s nespočetnými planétami — nepohostinnými, s jedovatým ovzduším, so spaľujúcimi teplotami, so žeravým či naopak, mrazivým povrchom. Medzi nimi sú bezpochyby mnohé planéty, na ktorých existujú podmienky vhodné pre život, ba možno lepšie než na našej Zemi, čiže planéty so živými tvormi a takou nádherou, o akej ľudstvo nemá ani len potuchy.
Keď človek po dlhých stáročiach zápasov a krvavých obetí napokon prekonal barbarstvo vo vlastných radoch, moc peňazí a chamtivosť, krutovládne sklony jednotlivcov i celých skupín, dravý egoizmus, zneužívanie vedy a obludné vojny, vybojoval si tým aj právo na vesmírne bratstvo so vzdialenými civilizáciami. Keby ľudstvo nebolo prekonalo toto barbarstvo, bolo by zahubilo samo seba.
Už od konca minulého tisícročia učenci všetkých kontinentov pomocou obrovských a čoraz dokonalejších rádio — teleskopov pokúšajú sa dešifrovať záhadné písmo vesmíru, posolstvá vzdialených civilizácií. Doteraz sa to nepodarilo; ani príroda ani vesmír nevydávajú poľahky svoje tajomstvá.
Nik nemôže predpovedať, či človek bude stáť zoči-voči cudzím bytostiam skôr, než rozlúšti galaktické písmo, „vesmírny jazyk“, alebo najprv ovládne medzihviezdnu komunikáciu a len oveľa neskôr nájde cestu k priamemu styku.
Norbert pred zhromaždenými členmi posádky až teraz prvý raz oznámil, že už niekoľko mesiacov v dvadsaťhodinových intervaloch zachytáva na špeciálnom prijímači čosi ako ozvenu zameriavacieho signálu flotily, ku ktorému sa na záver pridružuje tajomná signálová melódia s dosiaľ nepočutou tónovou moduláciou. Predpokladá, že vysokorozvinutá civilizácia v iných končinách vesmíru spoznala v pozemšťanoch mladších bratov. Vzdialené bytosti zrejme museli zistiť, že v blízkosti žltej hviezdy, Slnka, v hlbinách hviezdneho zoskupenia, ktoré my nazývame Mliečnou cestou a oni možno Hmlovinou Nádeje, na jednej z planét existujú podmienky vhodné pre vznik a rozvoj života. Začínajú nás učiť ich rádiokozmickému jazyku. Rozlúštiť túto ich galaktickú reč nebude ľahké — asi tak, ako najpoprednejším učencom trvalo dlhé desaťročie, kým rozlúštili obrazové písmo starých pozemských kultúr.