— Vyzerá to tak?
— Veru vyzerá. Priveď hostí. Nebudeme stáť vo dverách.
— Nech sa páči, — povedala Julka mimozemšťanom.
Ustúpila nabok, aby mohli prejsť cez dvere.
Najprv vošiel tiger. Vo dverách sa zastavil, poklonil sa starej mame a povedaclass="underline" — Dobrý večer, prepáčte, že vyrušujeme.
Stará mama viditeľne zbledla. Zdvihla palicu, akoby ňou chcela tigra odohnať, a ten okamžite stiahol chvost, o krok ustúpil a už na chodbe smutne povedaclass="underline" — No prosím, zasa! Raz kutáč, raz palica! To sú spôsoby…
Julka sa pokúsila vlastným telom zakryť tigra a rýchlo povedala: — Stará mama, profesor Trankverri-Trankoverri vôbec nie je tým, čím sa ti zdá.
Priletel k nám na Zem na expedíciu a tigrovi sa len podobá.
— Podobá? — spýtala sa stará mama.
— A musela si ho priviesť domov?
— Musela. A ty nám musíš pomôcť — pekne ťa prosím, povedz mi, kam mám schovať človeka, ktorý sa podobá tigrovi, keď každá stará mama ako ty sa hneď na neho vrhne s palicou?
— Julka, ja sa na nikoho nevrhám, — odpovedala stará mama. — Ale prekvapuje ma, kam to speješ. Dnes privedieš domov tigra, a zajtra možno privlečieš hada.
Anakondu! Čo ešte môžem čakať?
— Ty si ma predsa učila milovať zvieratá. Okrem toho to vôbec nie sú zvieratá.
Mala si niekedy predtým možnosť porozprávať sa s tigrom? Ospravedlňovali sa ti niekedy predtým tigre?
— S tigrami sa radšej vôbec nerozprávam, — povedala stará mama. — Ja sa mám s kým pozhovárať!
— A je to škoda, — ozval sa tiger spoza dverí. — Ja by som vám toho mohol porozprávať! A to v niekoľkých jazykoch. Parlez-vous francais? Do you understand me? Ja wohl.
— Ja sa z toho zbláznim, — povedala stará mama, a vtom sa zhora ozval strašný, neľudský vresk.
Julka vybehla na schody, ale zrazil ju na zem vystrašený tiger, ktorý sa hrnul do bytu a mal toľko rozumu, že jediným skokom vyletel na skriňu v predsieni, a pomedzi nohy jej do chodby vkĺzol pytón, šťastie, že nezvalil starú mamu. Pri páde si Julka stihla všimnúť, že o pár schodov vyššie stojí významný spoločenský činiteľ Kramarenko, na brucho si tlačí aktovku a kričí: — Vražda! Zabili ma!
— Že sa nehanbíte! — zahriakla ho Julka, keď sa pozbierala zo zeme a zatvárala dvere. — Kto vás zabil? Kto vás zavraždil? Ste úplne zdravý človek, len zbabelec. S tými slovami zabuchla dvere a zo schodov počula tlmené výkriky: — Ja to tak nenechám! Budem sa sťažovať!
Julka sa obrátila.
Stará mama už prešla do izby, tiger mäkko zoskočil zo skrine a pritisol si k stene v úzkej predsieni, ale aj tak zabral všetko miesto, a pytón sa pokojne doplazil za starou mamou k dverám do izby, zaklopal trojuholníkovou hlavou na rám dverí a spôsobne povedaclass="underline" — Mýlite sa, Mária Michajlovna. Ak náš výzor vo vás vzbudzuje atavistické analógie, na vine nie sme my, ale vaša výchova.
A za nimi v úzadí spoločenský činiteľ Kramarenko.
— Prepáčte, prosím, — povedalo jedno z dievčat, len o trochu vyššie ako Julka. — Tento človek nás zastavil… Povedal, že sem vtrhol tiger. Prepáčte, ak to bol omyl.
— Nič sa nestalo, — povedala stará mama. — Ako vidíte, tiger by sa sem nezmestil. Byt máme malý, preto ani psa nechováme.
— To znamená, že vás nikto neohrozoval? — spýtala sa druhá členka poriadkovej služby.
— Kto by ma ohrozoval! — povedala stará mama. — Okrem toho mám hostí zďaleka, ktorí by ku mne nijaké tigre nepustili. Ak sa chcete presvedčiť, nech sa páči, ale poutierajte si nohy.
— Ale nie, nie, — členky poriadkovej služby sa celkom zmiatli. — Len sme sa o vás báli…
Julka sa obrátila a zbadala, že z dverí kúpeľne trčí koniec tigrieho chvosta.
Posunula sa tak, aby zakryla tento kompromitujúci dôkaz, ale členky poriadkovej služby už odišli.
— Stará mama, ďakujem ti, — zvolala Julka, keď sa dvere zatvorili. — Ty si nás doslova zachránila.
— To je už priveľa! — ozvala sa stará mama zo svojej izby. — V mojom vlastnom byte ma bude poúčať! Myslíš, že som nevidela, ako si vyskočil na skriňu? Taká hanba!
— Ja som na nijakú skriňu neskákal, — urazil sa pytón. — Vyskočil ta môj kolega, ktorý bol v šoku. Nemá rád, keď sa na neho zaháňajú kutáčmi. Na našej planéte je význačným vedcom.
Pri týchto slovách sa starej mame uráčilo obrátiť k pytónovi a len horko-ťažko premohla mdloby.
— Kedysi Julka vláčila domov iba žaby, — povedala smutne.
— Len naozaj tragická situácia nás prinútila požiadať o vašu veľkodušnú pomoc, — povedal pytón. — Smiem vstúpiť do izby a vysvetliť vám naše postavenie?
— A Julka je kde? — spýtala sa miesto odpovede stará mama. — Nezjedli ste ju tam niekde?
— Nie, — odpovedala Julka. — Moji priatelia sú vegetariáni.
Vtom niekto zazvonil.
— Iste sa vrátil Fima, — povedala Julka.
— Počkaj, — odpovedala stará mama.
— Nechcem sa dostať do trápnej situácie. Otvorím sama.
Stará mama smelo prekrivkala okolo pytóna, ktorý pritisol hlavu k stene, aby sa ho nemusela dotknúť, hodila pohľadom na tigra, ktorý zaspätkoval do kúpeľne, a pomaly si vykračovala k dverám.
— Kto je? — spýtala sa.
— Prepáčte, — ozval sa spoza dverí neznámy hlas. — Povedali nám…
— Tigre! — ozval sa hlas významného spoločenského činiteľa Kramarenka.
— Tigre. Skoro ma zožrali.
Stará mama pokojne otvorila dvere. Stáli tam dve dievčatá s červenými páskami členov poriadkovej služby — A teraz, — povedala stará mama, — poďte do mojej izby a vyrozprávajte mi všetko po poriadku, len ma nestrašte. Som staršia osoba a nervy už nemám ako kedysi.
To však nebolo také jednoduché, lebo tiger sa schoval do vane s mokrou bielizňou, a skôr než sa pustili do, rozhovoru, dostal od starej mamy poza uši, aj keď bol profesorom z inej planéty.
Potom stará mama zatelefonovala do pionierskeho tábora, aby sa nebáli, že sa deti stratili, prikázala Julke, aby pripravila čaj, a mimozemšťania si ho zo slušnosti so starou mamou vypili a vypočuli si jej rozprávanie o minulosti.
Všetko bolo v poriadku, len keď šli spať, poprosila stará mama hostí, aby sa zamkli v izbe Julkiných rodičov, lebo nemala najmenšiu chuť uvidieť v tme, keď sa zobudí, oči alebo chvost váženého Trankverri-Trankoverriho.
Kým pytón odišiel spať, stihol Julke pošepkať: — Tvoja stará mama je dôstojná predstaviteľka kozmického bratstva.
— Rozhodne sa mohla správať omnoho, omnoho horšie, — tiger skoro súhlasil s pytónom. — Ale aj tak si neviem predstaviť, ako sa dostaneme do Indie.
— Stará mama niečo vymyslí, — povedala Julka. — Má bohaté životné skúsenosti. Vy si nečistíte pred spaním zuby?
09
DNES A KAŽDÝ DEŇ
Na svoju hanbu Julka ráno zaspala. Keď vyskočila z postele, prvá jej myšlienka bola, že zmeškala rozcvičku, no potom zbadala oproti na stene známy obraz a hneď si všetko uvedomila. Započúvala sa. Z izby starej mamy sa ozývali tiché hlasy.
Julka sa na prstoch rozbehla k dverám a vykukla. Na chodbe nebolo nikoho. Dvere starej mamy boli pootvorené. A čo tam?
Julka len-len že nevykríkla od hrôzy. Videla, ako mimozemšťania požierajú starú mamu.
Naširoko roztvorila dvere. Len vtedy pochopila, že starú mamu nikto nepožiera.
Tiger sedel na dlážke a labiskami sa opatrne dotýkal starej maminho boľavého kolena a pytón sklonil k starej mame svoju plochú hlavu a mrmlal niečo vo svojom jazyku. A stará mama, čuduj sa svete, pokorne polo ležala na gauči a vôbec neprotestovala.