Hudba zmĺkla. Zavládlo také ticho, až im hučalo v ušiach. A v tom tichu vybehli spoza opony úzkym priechodom do arény jeden za druhým štyri levy, za nimi čierny panter a potom po krátkej prestávke vyšiel tiger.
Zrazu všetky zvieratá zostražiteli. Zacítili cudzinca.
Panter sa dokonca pritisol na dlážku a koncom chvosta udieral po zemi. Vtom Trankverri-Trankoverri, ktorý si spomenul na Vierkine inštrukcie, rozďavil svoju obrovskú papuľu, ukázal panterovi tesáky a tak hlasno a strašne zívol, že panter sa sám vrhol na podstavec ako zbitá mačka. Tiger sklonil hlavu a pozrel na Jasnova. Jasnov na tigra.
Julka veľmi dobre videla, ako krotiteľovi myklo perami. Ešte nepochopil, čo je vo veci, ale už mu došlo, že čosi nie je v poriadku.
— Oco, — Julka začula Vierkin tichý hlas. — Všetko je v poriadku.
Len aby nepoplietol číslo, šepkala si Julka. Len aby nezačal rebelovať. Teraz je omnoho strašnejší ako všetky ostatné zvieratá dokopy.
— A čo bude robiť mimozemšťan? Nezľakne sa? Nerozčúli sa?
Ale tiger zavrel papuľu, dôstojne kývol hlavou na pozdrav Jasnovovi a prešiel k voľnému podstavcu. Skočil naň a usadil sa, sem-tam pozrel na Vierku.
— Výborne! — zvolala mladá krotiteľka. Neovládla sa. Pritom rozhodila rukami, akoby predstavovala zvieratá divákom. Vypukol potlesk. Zamračený Jasnov sa tiež uklonil — bol v práci. A Julka pochopila, že vystúpenie sa vydarí. Teraz bude všetko závisieť od toho, ako mimozemšťan zvládne svoju úlohu. Pozrela smerom k riaditeľovej lóži. Sedel tam riaditeľ a vedľa neho stará mama, ktorá sa nasilu usmievala.
Vierka chytila veľkú obruč a zdvihla ju. Starší Jasnov neodtŕhal zrak od nepravého tigra. Aj sa hneval na dcéru, lebo pochopil, ako ho dobehli, aj sa, samozrejme, o ňu bál. Hoci ho dobrú hodinu presviedčali, že nový tiger je skúsený, mierny a rozumný, ako každý krotiteľ, aj on dobre vedel, že divé zviera zostane divým zvieraťom a nikdy mu nemožno bezvýhradne dôverovať.
Zvieratá jedno za druhým poslušne skákali cez obruč. Posledný mal skočiť Trankverri-Trankoverri. Zoskočil z podstavca, prišiel k obruči a zastavil sa.
Odmietavo pokýval hlavou. Táto úloha sa mu očividne nepozdávala.
— Nech sa páči, — povedala Vierka.
— Prosím vás.
Niektorí diváci začuli tieto slová a zasmiali sa. Druhí sa vypytovali susedov: — Čo povedala?
Tiger neochotne skočil, nohami zachytil obruč a vyrazil ju Vierke z ruky. Sála zhíkla. Tiger sa obzrel, zbadal, čo sa stalo, a vtom na veľký údiv všetkých vrátane levov sa mierne zohnutý dotiahol papuľou k obruči na zemi, zdvihol ju a podal Vierke. V sále sa ozval potlesk, lebo diváci si mysleli, že je to nacvičený trik.
Jasnov pokýval hlavou, niečo také ešte nikdy nevidel. Julka si všimla, že dokonca riaditeľ cirkusu' tlieskal.
No pri nasledujúcom triku došlo k nedorozumeniu. Levy sa mali na príkaz uložiť vedľa seba a vytvoriť koberec, aby si Vierka mohla naň ľahnúť. Levy si ľahli, ale tiger, ktorý sa mal na tom tiež zúčastniť, odmietavo pokrútil hlavou.
Nechcel ležať s levmi.
— Chod, — povedal mu prísne Jasnov, ktorého nezvyčajné zviera veľmi zaujalo.
Tiger opäť pokrútil hlavou. V sále sa ozval smiech. Tiger sa všetkým páčil. Bol to tiger komik. Len mimozemšťanovi známi vedeli, že nežartuje.
— Nechcem, — povedal zrazu tiger Vierke. — Smrdia.
— Dobre, nechoď, — rýchlo súhlasila Vierka.
Rozhovor nebol hlasný, ale Jasnov ho počul, na šťastie však neveril vlastným ušiam, tak ako neuverili tí diváci v prvých radoch, ktorým sa na oka— mih zazdalo, že tiger sa rozpráva s krotiteľkou.
Tiger zostal na podstavci, ale očividne sa nad sebou zamyslel. Uvedomil si, že starší Jasnov ho už nevyvoláva, kým ostatné zvieratá poctivo pracujú a úkosom pozerajú na nového so zjavným nesúhlasom. Julka pochopila, že Trankverri-Tran- koverri sa trápi a v strachu o osud expedície horúčkovito rozmýšľa, čo by mohol urobiť, aby si naklonil chladné Jasnovovo srdce. Vystúpenie sa už chýlilo ku koncu a diváci čakali, čo ten skvelý tiger ešte spraví. A tak keď sa ostatné dravce opäť usadili na podstavce, aby si vypočuli zaslúžený potlesk a rozišli sa, tiger zrazu vyskočil tak vysoko, že všetci zhíkli, a pristál uprostred manéže. Aj Jasnov odskočil nabok. Ale tiger nedožičil nikomu spamätať sa.
Ešte raz poskočil a urobil vo vzduchu salto. Nikto ešte nevidel tigra robiť salto.
— Chlapík! — zvolal Sema Jasnov od priechodu.
Vtedy sa tiger postavil na zadné laby a dôstojne prešiel okolo manéže, tak ako to robia cvičené psíky. Keď prechádzal okolo Jasnova staršieho, spomalil a žmurkol naňho. Jasnov sa nezdržal, žmurkol aj on, hoci neskôr nijako nemohol pochopiť, prečo to urobil.
Potom tiger zamieril k Vierke, ktorá k nemu vystrela ruky. Julka pochopila, že boli dohovorení. Vierka skočila dopredu, spravila tigrovi na chrbte stojku, a ten ju preniesol okolo arény. Potom Vierka na rukách prešla tigrovi na hlavu a on sa postavil na zadné laby. Všetkým sa zdalo, že tiger niečo hovorí, lebo pohyboval papuľou. Ale ak aj niečo hovoril, pre búrlivé ovácie nebolo nič počuť.
Ostatné zvieratá už dávno odišli z arény s ovesenými hlavami, lebo aj divé cirkusové zvieratá vedia, čo je to herecký úspech, a nemajú rady, keď potlesk zožnú iní. A sála ešte vždy tlieskala mimozemšťanovi, ktorý sa tak rozohnil, že sa opäť postavil na hlavu, tlieskal labami orchestru do taktu, robil kotrmelce, kým ho Vierka neprehovorila, aby nepreháňal. — Nadané zviera, — povedal riaditeľ cirkusu. Stará mama prikývla.
11
LISTY Z INDIE
Prvý list od Semu Jasnova dostala Julka na druhý deň po tom, ako začala škola, a priniesla ho do triedy, aby si ho Fima mohol prečítať. Milá Júlia! písal budúci krotiteľ. Šťastne sme docestovali do Odesy. Loď je veľká, dobrá. Tiger sa veľmi trápi, či pytónovi v debne nie je smutno. Staral som sa oňho, hoci pytón vydrží bez jedla aj tri mesiace. Niekedy som im umožnil schôdzku, na ktorej vo svojom jazyku rozoberali vedecké problémy. Viera dávala pozor, aby ich nikto nevidel.
Tiger Akbar vyzdravel, ale z mimozemšťanom sa neskamarátili. Otec ešte stále nedôveruje Viere ani mne, tuší nejaký úskok. Ale nemôžeme mu nič prezradiť, kým neprídeme do Indie. Je to nepríjemná situácia, lebo doteraz sme otcovi vždy všetko povedali. Trankoverri často hundre, že nebude vystupovať, a silou-mocou sa chce porozprávať s otcom, aby sa k nemu správal ako k profesorovi a nie ako k tigrovi. Dúfam, že sa nepreriekne. Teraz sa ponáhľam, čoskoro vyplávame.
Pozdravujem starú mamu. Tvoj Semion Jasnov.
— A mňa nedal pozdraviť? — spýtal sa Fima.
— Zabudol, — odpovedala Julka“.
— Včera som stretol Rózku, — povedal Fima. — Hovoril, že v tábore bol veľký frmol, keď sme sa stratili. Dobre, že tvoja stará mama ta hneď zatelefonovala. A potom celý nasleduj úci deň hľadali tigre.
— A nenašli?
— Ale veď tiger tam nebol.
— Kto veľmi chce, ten si vždy niečo nájde, — povedala Julka. — Vieš, ako je nám so starou mamou bez nich smutno? Len aby im všetko dobre dopadlo.