V slnečnej sústave, kde sú všetky trasy preskúmané, kde je tak málo nebezpečenstiev.
— Nemáš pravdu! — zavolal z kuchyne Poseidon. — Len pásmo asteroidov sa môže pochváliť množstvom obetí. Za posledné mesiace je to už aspoň šiesty prípad.
Práve pred odletom som si prezeral správy záchrannej služby. Bez stopy sa stratili nákladné kozmické lode Robinson a 24-a, nevedno, kam sa podela kozmická loď Veselý smiech. Doteraz je neznámy osud dvoch turistických kozmických lodí. A ako nájdeš kozmickú loď, ak sa rozbila na takomto asteroide?
Frflajuci Poseidon sa vrátil do kabíny a skôr, než zapol vysielačku, aby podal na Mars správu o chlapcovi, pozrel na centrálnu obrazovku. Vynímala sa na nej sploštená čierna guľa. Asteroid neodrážal svetlo a vyzeral ako čierna jaskyňa na hviezdnatom nebi.
Poseidon natiahol ruku k vysielačke a zmeravel.
— Polina, — zvolal. — Nič necítiš?
— To je čudné, — odpovedala Polina.
— Zdá sa mi, akoby zosilnela príťažlivosť.
— Pozri sa na prístroje. Meníme kurz.
— Ale taký pokyn som počítaču nedala, — odpovedala Polina. Rýchlo prešla k riadiacemu pultu a stlačila otázku počítaču. Matný, čierny, nepreniknuteľný asteroid sa na obrazovkách pomaly zväčšoval. Bolo V ňom čosi zlovestné.
Polina a Poseidon si prečítali údaje z počítača.
— Zaujímavé, — povedala Polina.
— S takým úkazom som sa ešte nestretol, — poznamenal Poseidon.
— Čo sa stalo? — spýtala sa Alica.
— Tento asteroid má omnoho silnejšie pole príťažlivosti, ako sme predpokladali, — povedala Polina.
— Je ako magnet? — spýtala sa Alica.
— Aj tak sa to dá povedať, — prisvedčil Poseidon.
— Hurá! — zvolala Alica. — Urobili sme teda objav.
— Pokiaľ ide o ten objav, nie som si istý, — Poseidon sa usadil do kresla pilota. — Ale budeme sa musieť od neho vzdialiť, ak si nechceme rozbiť nos.
Prosím cestujúcich, aby sa pripútali.
— Áno, deti, — povedala Polina. — A nestrácajte, čas.
Alica stlačila gombík na zadnej strane kabíny a zo steny vypadli dve rozkladacie kreslá. Sadla si do jedného z nich a povedala Judzovi: — Pohni sa!
Pripútali sa bezpečnostnými pásmi.
— Pripravení na zrýchlenie? — spýtal sa Poseidon.
— Pripravená, — prisvedčila Polina.
— Sme pripravení, — povedala Alica.
— Rýchlosť sa zvyšuje, — zahlásil Poseidon.
V kabíne vládlo ticho. Bolo počuť bzučanie motorov. Poseidon zvýšil rýchlosť a Arbat začal bojovať so silou, ktorá ho priťahovala k čiernemu asteroidu.
Spočiatku Alica cítila, ako ju vtláča do kresla — kozmická loď sa vytrhávala z pavučiny. Ale to trvalo len krátko. Ozval sa namrzený Poseido-nov hlas: — Počítač oznamuje, že náš výkon nestačí.
— Prečo? — spýtala sa Polina.
— Príťažlivosť sa zväčšuje. Čím väčšmi sa usilujeme odpútať, tým väčšmi nás priťahuje. Ale to nie je možné, — povedal Poseidon.
— Prečo? — začudovala sa Alica.
— Pretože to je vylúčené.
Všetci zmĺkli, zarazení takým kategorickým vyhlásením robota.
— Čo budeme robiť? — prerušil ticho Poseidon.
— Čo navrhuješ ty?
— Po porade s počítačom, — povedal Poseidon, — usudzujem, že by bolo najlepšie preskúmať tento úkaz na mieste. Preto navrhujem pristáť na asteroide a zistiť, o čo ide.
— To znamená vzdať sa nejakému nepodarenému kúsku kameňa? — spýtala sa Alica.
— Nie je možné vzdať sa kameňu. Ale aby som ťa neurazil, lebo vy ste takí hrdí, navrhujem dobrovoľne pristáť na asteroide a rýchlo ho preskúmať.
— Nájsť tam generátor gravitácie, — povedala Alica, — a vypnúť ho?
— Vidíš, akí sme dôvtipní! — súhlasil robot s Alicou.
— Ale ak pôjdeme na hranici možností motorov? — spýtala sa Polina.
— Iba zbytočne minieme palivo, — odpovedal Poseidon. — Navyše nedovolím zvyšovať zaťaženie. Mojou prvoradou a najdôležitejšou úlohou je chrániť ľudí. Na palube máme dve mladé bytosti, pre ktoré sú také preťaženia škodlivé. A ak mi ty, kapitán, prikážeš ďalej bojovať s as-teroidom, poviem ti: Prepáč, Polina, ja som proti.
Asteroid už zaberal celú obrazovku. Kozmickú loď unášalo ku škvrne uprostred asteroidu, ktorá aj na pozadí tejto černe vyzerala ako prepadlisko.
— Je tam nejaká priehlbina, — povedal Judzo. — Iste jama.
— Obrovská jama, — súhlasil Poseidon.
Polina sa rozhodla.
— Pozorne ma počúvajte, — povedala. — Znižujem preťaženie motora a budeme klesať na asteroid. Zapnite si na kreslách tlmiace systémy podľa pokynov pri havárii. Asteroid nás bude priťahovať a budeme naň padať čoraz rýchlejšie. Tesne nad jeho povrchom zapnem motory naplno, aby sme sa nerozbili.
Buďte na to pripravení a nefňukajte.
— Rozkaz, kapitán, nefňukať, — odpovedala Alica a najprv zapla tlmenie na chlapcovom kresle, potom na svojom.
Z operadla oboch kresiel sa vysunuli široké pevné ramená, ktoré cestujúcich vtiahli hlbšie. Jemne, ale rozhodne, akoby to boli živé ľudské ruky. Mali pocit, že im dlážka ušla spod nôh, lebo Polina, tiež ponorená do kresla, vypla hnacie motory a nechala zapnuté len brzdiace. Čierna stena asteroidu zmenila obrazovku na nepreniknuteľnú čiernu škvrnu. Uprostred škvrny niečo žiarilo. Ale Alica nestihla rozoznať čo, lebo kozmická loď sa doslova striasla, vzopla, usilovala sa prekonať príťažlivosť, ktorá ju chcela rozdrúzgať o čierne kamene. Znehybnela niekoľko desiatok metrov nad povrchom asteroidu a potom sa spustila na kamenné dno preliačiny, vydaná na milosť a nemilosť asteroidu. Hoci Polina urobila všetko, čo sa dalo, náraz bol taký silný, že Arbat podskočil, opäť dopadol, naklonil sa a znehybnel. Svetlo zhaslo.
Nastalo ticho.
05
— Všetci ste živí? — ozval sa z tmy Poseidonov hlas.
Šťuklo zapínanie tlmiaceho systému jedného kresla, potom druhého. Niekto zastonal.
— Len pokoj, — povedal Poseidon.
— Hneď zapnem núdzové osvetlenie. Vtom zažiarilo slabé svetlo pod stropom kabíny.
Druhá lampa sa rozsvietila na Posei-donovom čele.
Všetci vyliezali z kresiel, dávali sa do poriadku. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo. Len Judzo mal na tvári škrabanec, lebo ho zasiahol jeden odtrhnutý displej. Alicino kreslo sa nachýlilo, ale vydržalo. Hlavná obrazovka sa rozbila, ale pomocné fungovali.
— Judzo, to si ty stonal? — spýtal sa Poseidon a hľadel na chlapca. Tvár mu pretínal krvavočervený pásik.
— Nie, — odpovedal chlapec presvedčivo.
— Ja som to bola, — priznala sa Polina. — Spomenula som si, že riad v skrini nebol upevnený.
— Už je po mojej obľúbenej šálke! — zvolala Alica a vrhla sa do jedálne.
Poseidon sa zaoberal osvetlením. Svetlo bolo čoraz jasnejšie.
— Veď príťažlivosť je tu normálna, ako na Mesiaci, — povedala Alica.
— Áno, menšia ako na Zemi, — po-. tvrdil robot. — Už som si to všimol.
Rozsvietilo sa aj svetlo v jedálni. Alica otvorila skriňu, z ktorej sa vysypali črepy tanierov a šálok.
— Neraz som upozorňoval, — ozval sa robot, keď začul cengot, — že riad na palube kozmickej lode má byť kovový alebo plastový. Ľudské lipnutie na porceláne je veľmi nerozumné.