— Ale moja šálka je celá, — povedala Alica.
Polina prešla k lekárničke, vybrala z nej náplasť a lieh.
— Alica, — povedala, — venuj sa Judzovi. Ja sa musím spojiť s Marsom.
— Je najvyšší čas, — pripomenul Poseidon a obrátil sa k vysielačke. Judzo medzitým prešiel k iluminátoru a pokúšal sa zistiť, čo sa deje vonku.
Alica ho musela potiahnúť za ruku, aby si dal vymyť a zalepiť ranu na tvári.
Lieh bolestivo štípal, ale Judzo sa ani nezmraštil.
— A čo keď môj otec… — začal Judzo. — Aj jeho mohlo pritiahnúť.
— Tak čo, Poseidon? — spýtala sa Polina. — Nadviazal si spojenie?
— Musíme trocha počkať, — odpovedal Poseidon. — Vysielačka je zničená.
— To je hrozné! — vzdychla si Polina.
— A koľko ti to bude trvať?
— Asi dve hodiny, — odpovedal robot. — Musím pozháňať náhradné súčiastky.
Polina očistila pult od črepín a skúsila zapnúť vonkajší reflektor.
— Počkaj, — povedal Poseidon.
— Opravovať osvetlenie nie je práca pre ženy.
Zdvihol kryt pultu, vymenil jeden z blokov a za iluminátorom sa rozsvietilo — lúč silného reflektora pre-ťal tmu. Všetci sa zhŕkli pred iluminátorom.
— Ach! — prvá zhíkla Alica. — Čo to znamená?
06
Kozmická loď Arbat sa ocitla v okrúhlej hlbokej priepasti podobnej mesačnému kráteru s vysokými strmými stenami. No udivilo ich to, že kozmická loď nie je v kráteri sama.
Všade okolo ležali ďalšie kozmické lode a ich trosky.
Niektoré boli zrejme zničené už dávno a nedalo sa uhádnuť, akú podobu mali predtým. Ďalšie vyzerali, akoby sa niekto bavil tým, že z nich strhával plášte a odhaľoval kostry a priečne rebrá. Iné sa rozbili pri pristávaní. Ale zo dve kozmické lode vyzerali úplne zachované.
Poseidon pomaly blúdil svetlom reflektora po tomto zvláštnom smetisku a svetlo rad-radom osvetľovalo stroskotané kozmické lode. Zrazu svetelný lúč znehybnel na zlatom nápise na boku kozmickej lode.
— Robinson, — prečítala Alica.
— Nazdar, starec, — povedal Poseidon. — Kedy sme sa videli naposledy? Myslím, že na Ganyméde. Vtedy si vyzeral omnoho lepšie. Tak tu si zmizol, tu skončila tvoja slávna cesta!
Svetlo reflektora prešlo trochu nabok a osvetlilo nápis Veselý smiech.
— Aké zvláštne meno, — povedala Polina a hľadela na znetvorenú, ošarpanú kozmickú loď.
— Nepočula si o nich? — spýtal sa Poseidon. — Bola to zvláštna spoločnosť milovníkov veselej hudby. Lietali po rozličných planétach a vystupovali na koncertoch ako speváci a klauni.
— Azda len nezahynuli?
— Ak v asteroide nie je atmosféra, — povedal Poseidon, — pravdepodobne áno.
Svetlo zatiaľ kĺzalo ďalej a zrazu sa ozval Judzov zúfalý krik: — To je otec! Je tu! Hovoril som, že ho nájdem!
Chlapec ukazoval na kozmickú loď, ktorá ležala za Veselým smiechom. Na boku mala nápis Sakura. A znak geologickej služby.
— To je naša kozmická loď, — opakoval Judzo. — Pusťte ma ta, prosím vás. Musím k nej ísť.
— Nie je tam, — ticho povedala Polina.
V chladnom, neživom svetle reflektora zbadali, že kozmická loď bola pri pristávaní poškodená, navyše mala stiahnutú aj časť kovového plášťa.
— Aj tak ta musím ísť, nechápete? — nástojil Judzo. — Možno otec v nej nechal nejaký odkaz. Keby aspoň to…
— Upokoj sa, Judzo, — povedala Polina. — Sľubujem ti, že pôjdeme do Sakury a prezrieme si ju.
— Povedal si, že vnútri asteroidu by mohla byť atmosféra? — spýtala sa Alica robota potichu, lebo tomu veľmi neverila.
— Sotva, — odpovedal Poseidon.
— Asteroidy sú mŕtve telesá. Neudržia si atmosféru, lebo majú veľmi malú príťažlivosť.
— Ale veď tu je obrovská príťažlivosť!
— Pozri sa cez iluminátor. Vidíš, je tu vákuum.
— A dnu?
— Dnu je kameň, — odpovedal Poseidon.
— Čo ak je vo vnútri vyhĺbená dutina a v nej sedia ľudia, ktorí majú generátor gravitácie?
— Alicka, začala si mi rozprávať fantastický román. Kto by sedel v mŕtvom asteroide a načo?
— Kozmickí piráti! Vtrhli do slnečnej sústavy a nastražili nám pascu. Priťahujú kozmické lode, vykrádajú ich a cestujúcich berú do zajatia.
— Fantastka! — rozhodne vyhlásil Poseidon. — Aj keby piráti dokázali nebadane vniknúť do slnečnej sústavy, načo by vykrádali nákladnú kozmickú loď Robinson, ktorá viezla náhradné súčiastky pre vrtné zariadenia, načo by vykrádali Veselý smiech, na ktorom leteli hudobníci a ich jediným bohatstvom boli trúbky a bubny? Načo by vykrádali Sakuru, na ktorej profesor Komura viezol vzorky nerastov?
— Poseidon, ty nechápeš tie najjednoduchšie veci, — povedala Polina, otvorila skriňu v stene a vyberala si z nej skafander. — Ľuďom netreba brať nádej.
— Nádej je hypotéza nepotvrdená faktami, — zvolal Poseidon.
— Zatiaľ nepotvrdená, — povedala Polina. — Ale fakty sa môžu objaviť.
— Nedostatok logiky u ľudí ma šokuje, — povedal Poseidon. Judzo pristúpil ku skrini so skafandrami hneď za Polinou, ale zarazil sa.
— Kde je môj skafander? — spýtal sa.
— Ach, nechali sme ho v člne.
— S člnom budeme musieť trochu počkať, — ozval sa Poseidon. Namieril svetlo reflektora bližšie, až k Arbatu,a ukázalo sa, že čln ŠKR-24, spojený s kozmickou loďou, nevydržal núdzové pristátie.
— Netráp sa, — povedala Polina chlapcovi. — Na Sakuru pôjdem ja a Poseidon prezrie čln a prinesie ti skafander.
— Ak z neho niečo ostalo, — povedal Poseidon.
— Vezmem si Alicin skafander, — navrhol Judzo.
— Počuj, — prísne povedala Polina, — si na kozmickej lodi. V neznámej situácii. Kapitánom kozmickej lode som ja. A teraz sa mi všetci bezvýhradne podriaďujú. Je ti to jasné?
— Jasné, kapitán san, — odpovedal chlapec. — Ale nemohol by som si aj tak vziať Alicin skafander?
— Nevieme ani to, kam sme sa dostali, — trpezlivo vysvetľovala Polina chlapcovi.
— Nevieme, čo nás čaká. Ty a Alica zostanete v kozmickej lodi, nech by sa dialo čokoľvek. Je tu bezpečnejšie.
— Správne, — podporil Polinu Poseidon. — Lebo budeme musieť zachraňovať ešte aj vás. Mimochodom, asteroid s takými parametrami v úplnom zozname malých planét vôbec nie je. Nemohol by som k Sakure zájsť ja? Keby niečo, mňa aspoň netreba zachraňovať. Veď som len stará železná škatuľa…
— To sme už počuli, — odpovedala Polina. — Opakuješ sa. Chytro prines Judzovi skafander. Možno ho budeme potrebovať. A hneď sa vráť. Zodpovedáš za bezpečnosť detí.
— Aj bez tvojich príkazov viem, za čo zodpovedám, — Poseidon bol nespokojný, bál sa o Polinu.
Polina skontrolovala skafander a nasadila si prilbu. Jej hlas v prilbe znel hlucho ako spod vankúša.
— Skúsim vysielačkou v Sakure nadviazať spojenie s Marsom, — povedala a otvorila príklop priechodnej komory.
Kým sa príklop zavrel, Poseidon stihol za ňou zavolať: — Stavím sa sto proti jednej, že tam nijaká vysielačka nie je.
Šťukla zástrčka na príklope. O pol minúty sa Polina zjavila na čiernom hladkom povrchu asteroidu.
— Kontrola spojenia, — počuli jej hlas.
— Spojenie trvá, — povedal robot.
— V prípade akejkoľvek nepredvídanej situácie sa kapitánom lode stáva Alica Seleznevová, — povedala Polina.