— Rozkaz, — povedal robot a lúčom reflektora sledoval Polinu. Neurazil sa, lebo podľa kozmických pravidiel robot nemôže veliť kozmickej lodi, ak sú na palube ľudia. Aj keď je to rozumný, skúsený, univerzálny robot. Samozrejme, keby sa Poline niečo stalo, fakticky by velil on, ale v kritickej situácii bude patriť posledné slovo Alici, hoci má len jedenásť rokov.
— Rozumiem, — povedala Alica a sledovala, ako sa na obrazovke zmenšuje Polinina žiariaca postava. Polina obchádzala úlomky kozmických lodí a chvíľami nahlas rozmýšľala: — Vidím kozmickú loď neznámej konštrukcie, vy ju nemôžete vidieť, lebo leží za Veselým smiechom. Zjavne nepochádza zo slnečnej sústavy. A je tu už dávno. Tento asteroid teda nepriťahuje kozmické lode prvý deň. Zaujímavé, že ho dosiaľ nikto nespozoroval. Už pred dvadsiatimi rokmi tu pracovala komplexná expedícia. Také veľké teleso by si museli všimnúť. Poseidon, čo myslíš, aký polomer má asteroid?
— Niečo nad kilometer, — odpovedal Poseidon. — Ale nemá pravidelný tvar, podobá sa na sploštenú guľu alebo na šošovicu. Pristáli sme na sploštenej strane.
— Približujem sa k Sakure, — hlásila Polina.
Keď zastala pri kozmickej lodi, bolo vidno, že je päť ráz vyššia ako ona. Polina ich informovala o každom svojom kroku. Tak sa to musí robiť, ak prieskumník odíde z kozmickej lode sám.
— Vidím príklop, — vravela. — Je otvorený. Strieška chýba. To znamená, že v kozmickej lodi niet nikoho. Predsa ju však pôjdem preskúmať a zistím, v akom stave je vysielačka. Poseidon, doniesol si už skafander?
— Myslím na to, — odpovedal Poseidon. — Alica, budeš udržovať spojenie. Vieš manipulovať s reflektorom?
— Všetko viem.
Poseidon zamieril k priechodu a Alica počúvala Polinu, ktorá rozprávala o tom, čo vidí v Sakure. Judzo sa nevedel rozhodnúť medzi Sakurou a cvičnou kozmickou loďou. Dokonca pobehol k príklopu, akoby chcel popohnať Poseidona, ktorý sa pomaly knísal pri vchode do cvičného člna. Judzo dúfal, že len čo dostane skafander, bude sa môcť rozbehnúť k otcovej kozmickej lodi.
— Som v Sakure, — počul Polinin hlas. — Prekvapujúci pohľad. Akoby tu bol vyčíňal nejaký vandal. Plášť odratý, prístroje porozbíjané, riad tiež, zmizli všetky veci z kabíny aj z dolnej paluby. A vysielačka… vysielačka tu nie je. Zmizla, je vytrhnutá.
— A odkaz? — zvolal Judzo. — Otec mi musel nechať odkaz!
Polina, ktorá ho nepočula, pokračovala: — V skrini nie je skafander. To znamená, že si ho Judzov otec stihol obliecť.
Alica si pomyslela, že ak niekto vykradol kozmickú loď, mohol si vziať aj skafander. Je jasné, že poslednú vetu povedala Polina len preto, aby upokojila Judza.
— Nemám tu už viac čo robiť, — povedala Polina. — Musíme pohľadať cestu dovnútra asteroidu. Možno Poseidon nemal pravdu, ked si robil posmech z Alicinej teórie o pirátoch.
— Alica, pozri! — ozval sa Judzov hlasný výkrik.
Alica sa obrátila k iluminátoru, ktorým bolo vidno cvičný čln. Videla, ako Poseidon prichádza ku kozmickej lodi s Judzovým skafandrom. Ale chlapca rozrušilo niečo iné.
— Čo sa stalo? — spýtala sa Alica.
— Obráť reflektor viac doprava! — požiadal Judzo. — Ešte viac. Vidíš? Lúč reflektora vytrhával z tmy kostry kozmických lodí, kamenné balvany, dotrhané kusy kovu… Vtom Alica zachytila pohyb. Od steny krátera sa ku kozmickej lodi ponáhľali postavy. Neznáme bytosti boli v čiernom, preto sa ťažko dali rozoznať.
V tej chvíli sa otvorili vchodové dvere a zjavil sa Poseidon so skafandrom v ruke.
— Pozri, Poseidon! — zavolala ho Alica.
Poseidon hneď pochopil, o čo ide, hodil chlapcovi skafander a vrhol sa j k pultu zapnúť na obrazovke zväčšenie.
— Polina, — povedal a skúmal bežiace postavy, — vidíme ľudí. Mieria k Sakure a k nám.
— Výborne, — povedala Polina, — idem im oproti. To znamená, že je tu umiestené nejaké neznáme laboratórium.
— Opatrnejšie, Polina! — zamiešala sa do rozhovoru Alica. — Hoci Poseidon tomu neverí, ja si aj tak myslím, že sú to kozmickí piráti. Myslíš, že laboratórium môže ničiť a vykrádať kozmické lode?
— Pozor! — zvolal Poseidon. — To nie sú ľudia.
— Tak kto? — spýtala sa Polina.
— Mimozemšťania. Nemala by si zostať v Sakure?
Ale bolo jasné, že Poline sa nepodarí schovať. Čierne bytosti sa rozdelili na dve skupiny. Jedna sa ponáhľala k Arbatu, druhá sa rozbehla k Sakure.
— Idú k tebe, — povedal Poseidon.
— Predpokladám, že nás sledovali a vedia, že si na palube Sakury. Idem ti na pomoc.
— Ostaň na palube, — povedala Polina.
— Nemôžem. Si v nebezpečenstve. Arbat sa dá zavrieť a deti v ňom vydržia do môjho návratu. Ale ty si bezbranná.
Poseidon nestrácal čas rečami a zamieril k priechodnej komore.
— Aj ja vyjdem von, — počula Alica Polinin hlas. — V tejto škatuli sa cítim < ako v pasci.
— Poseidon ti šiel na pomoc, — povedala Alica.
Pozerala, ako sa Poseidon veľkými krokmi rúti po otvorenom priestranstve. Potom zbadali Polinu. Vyšla zo Sakury práve vo chvíli, keď k nej dobehli prvé čierne postavy.
— Kto ste? — stihla sa spýtať Polina Vtom sa čierne postavy vrhli na Polinu ako svorka vlkov na jeleňa a zvalili ju na kamene.
— Poseidon… — No spojenie sa prerušilo. Čierne bytosti jej určite strhli z prilby anténu.
Poseidon uháňal k Poline obrovskými skokmi.
Ale už nestačil dobehnúť. Niekoľko čiernych postáv sa rozbehlo k nemu, narazil do nich, najbližších protivníkov zrazil na zem, ale nápor ostatných nevydržal.
— Alica, pozor! — v kabíne sa ozval Poseidonov hlas. — Nevychádzať z kozmickej lode! Dočasne prestávam klásť odpor, aby som prenikol za Polinou do asteroidu. Čakajte ma…
Tak sa prerušilo aj spojenie s Posei-donom.
V kabíne zavládlo ticho. Alica a Judzo ostali celkom sami.
07
Alica zbadala, že Judzo si rýchlo navlieka skafander. Pomyslela si, že by nebolo od veci, keby sa aj ona obliekla. Možno bude musieť vyjsť z kozmickej lode. Rozbehla sa k skrini po posledný skafander.
— Dávaj pozor, aby sa k nám nedostali, budeš mi hovoriť, kde sú, — zavolala Judzovi.
Dobehla k skrini a zastala. Nie, najprv treba zavrieť kozmickú loď. Postavila sa na prsty a zapla špeciálny uzáver. Každá kozmická loď má tento elektronický blokovací systém — keď je zapnutý, príklop sa nijako nedá otvoriť. Do kozmickej lode sa dá dostať, len ak sa rozreže plášť.
— Idú sem, — oznámil Judzo.
— Všetci?
— Nie. Väčšina z nich ťahá k stene Polinu a Poseidona. Ale traja idú sem.
— Škoda, že nemáme blaster, — povedala Alica.
— Veru, — súhlasil Judzo. — Hneď by sme s nimi spravili poriadok.
— Ale takto… — Alica sa zamyslela so skafandrom v rukách. Má živú predstavivosť a vie si vymyslieť najneuveriteľnejšie vysvetlenie udalostí.
— Čo keď je tento asteroid neovládateľný? A čierne bytosti sú miestni záchrancovia. Ibaže nie sú z našej sústavy a nepoznajú náš jazyk. A tak vyťahujú z kozmických lodí všetkých stroskotancov, aby ich schovali v asteroide.
— Neverím! — povedal Judzo. — Záchrancovia sa nevrhajú na ľudí ako zvieratá.
Alica si navliekla skafander, založila prilbu, ale zatiaľ si nespúšťala priezor.
Na to jej stačí jediná sekunda.