Niekto zaklopal na dvere. Tri razy. Ozval sa Poseidonov hlas: — Pusťte náš pluk.
Vracia sa z prvej línie a rád by si oddýchol. Alica sa rozbehla k dverám, odtiahla závoru a zajatci vstúpili. Judzo zbadal otca a vrhol sa k nemu.
Profesor objal syna. Znova sa rozsvietila obrazovka. Bol na nej Vládca.
— Splnil som tvoje podmienky, — povedal. — Teraz odíďte a nechajte mojich trumbádov na pokoji.
— Tak som sa o teba bál, otec, — opakoval Judzo, ktorý si nevšímal, čo hovorí Vládca.
— Držal si sa ako ozajstný muž, — povedal profesor Komura. — Čakám! — ozval sa Vládca.
— Ešte chvíľu si počkáš, — odpovedal Komura. — Musíme sa poradiť. Obrátil sa k Poline.
— Ako sa cítite? — spýtal sa jej.
— Dobre, nerobte si o mňa starosti. Keby nie Poseidona, dávno by sme boli zahynuli.
— Plnil som si svoju povinnosť, — odpovedal robot. — Ale prečo nás pustili? Čo ste vymysleli?
— Vymyslela to Alica, — odpovedal profesor. — Celý život jej budem za to vďačný.
Keď som už bol úplne zúfalý, zišlo jej na um, že robotov môže zastaviť len ohrozenie života trumbádov. Predstierali sme, že chceme rozbiť sklo.
— Predstierali? — spýtal sa Vládca, ktorý ich počúval.
— Nie celkom, — povedal profesor.
— Keby to nebolo pomohlo, bol by som sklo rozbil.
— Aj keby si zahynul?
— Áno. Aj keby som zahynul.
— To by som nebola dovolila, — zašepkala Alica Poline. — Navyše sme mali pravdu.
A profesor potom tak šikovne rokoval s robotmi, že sa museli vzdať.
— Nevzdali sme sa, nikdy sa nevzdáme! — zvolal Vládca.
— Čuš! — zahriakol ho Poseidon. — Neskáč ľuďom do reči! Keď bude treba, dostaneš slovo, ty vrah!
— S tebou, ty železná škatuľa, sa vôbec nemienim rozprávať, — zrazu sa rozčúlil Vládca. — Aj tak ťa zabijem. Neodídeš odtiaľto.
— To sa ešte uvidí. Hoci, pravdu povediac, s radosťou by som ťa rozobral na náhradné diely.
— Počúvaj, robot, — povedal profesor Komura. — Zostaneme tu a s nami všetci trumbádi dovtedy, kým tvoji sluhovia neopravia jednu z našich kozmických lodí a nevrátia do nej všetko, čo odtiaľ ukradli. Potom odletíme.
— To nie je možné, — odpovedal Vládca po chvíľke rozmýšľania.
— Veci, ktoré sme vzali z vašich kozmických lodí, sú buď znehodnotené, alebo sme ich použili. Nemôžete odletieť.
— Neklameš? — spýtal sa profesor.
— Ja nemôžem klamať, — odpovedal Vládca, — Nepotrebujem sa uchyľovať k takej ľudskej hlúposti, ako je lož.
Trumbádi sa zhŕkli okolo nich, z času na čas prosebne zapišťali, aby ich pustili von.
Poseidon na nich zrúkol a trumbádi sa rozbehli na všetky strany.
— Dobre, — povedal profesor. — Kým nenájdeme riešenie, budeme musieť ostať tu.
— V nijakom prípade! — skríkol Vládca. — Trumbádi sú hladní, nervózni, mohli by z toho ochorieť. Musia si oddýchnuť.
— Tak vymysli niečo ty, — vyzval ho Komura.
— Ja vás živiť nemôžem, — povedal Vládca. — Mám všetkého len tak akurát. Tých, čo sa k nám dostanú, musím ničiť nie z túžby zabíjať, ale preto, aby trumbádi neprišli o svoju potravu. Alebo odletíte, alebo dobrovoľne zahyniete.
— To je začarovaný kruh, — povedal Poseidon. — Logická chyba. Odletieť sa nedá, preto treba odletieť. Zišlo by sa ti skontrolovať pamäťové bloky, cousin. Je najvyšší čas dať ťa do opravy.
— Zabijem ťa, — zopakoval Vládca.
— Znesiem urážlivé slová od ľudí, ale od robota nikdy!
— Idem von, — vyhlásil Poseidon.
— Počkajte, nebláznite, — nahnevala sa Polina. — Ste ako deti. Kto to kedy počul, aby sa roboti bili.
— To nebude bitka, ale boj na život a na smrť, — povedal Vládca.
— Súhlasím, — odpovedal Poseidon.
— Presne to potrebujem. Rozhodným krokom zamieril k dverám.
— Poseidon, prikazujem ti ostať! — rozkázala mu Polina.
— Zahluším toho podliaka a bude po problémoch, — zvolal Poseidon. Otvoril dvere.
Všetci venovali pozornosť Poseidonovi, preto profesorovu otázku počul najprv len Vládca.
— Gravitačné motory vámfungujú? — spýtal sa.
— Naša kozmická loď má motory v úplnom poriadku, — odpovedal Vládca a obrazovka zhasla. Šiel oproti Poseidonovi.
Húf Trumbádov sa pohol k otvoreným dverám, ale Alica s Judzom ich zavreli.
— Ako mám zapnúť obrazovku, aby sme videli, čo sa tam deje? — spýtala sa. Alica.
— Ináč sa nič nedozvieme. Len čo to povedala, obrazovka znova zažiarila a objavila sa na nej križovatka dvoch chodieb. Z jednej strany k nej prichádzal Poseidon, z druhej Vládca obklopený robotmi.
— Veď ho zabijú! — skríkla Alica.
— Myslím, že nie je také ľahké zabiť starého robota prieskumníka, — povedala Polina. — Ešte im ukáže.
— Má pravdu, — ozval sa Judzo.
— Správa sa ako muž. Ak Poseidon zahynie, pôjdem ta ja.
16
Videli čierneho Vládcu, ktorý sa obrátil a naznačil Poseidonovi, aby ho nasledoval. Vstúpili do veľkej nízkej sály, ktorá vyzerala ako sklad náhradných motorov. Strop podopierali kovové stĺpy. Pod krytmi boli ďalšie prístroje.
Vládca zastal.
Jeden z robotov mu podal trubicu, ktorá sa na konci rozširovala. Takú istú trubicu dali aj Poseidonovi. Bola to zbraň. Ale zvuky nedoliehali do sály, v ktorej boli ľudia a trumbádi, preto sa nedozvedeli, ako sa táto zbraň používa.
Vtom však Vládca zdvihol ruku a z rozšírenej časti vyletela svetlozelená ohnivá čiara. — Druh laserového blastera, — povedal profesor Komura. Trumbádi ožili.
Pochopili, že zábava predsa len bude. Poseidon prikývol.
Roboti sa rozišli na opačné konce sály a rozostavili sa za stĺpmi. Zelené lúče preťali polotmu. Roboti pobiehali pomedzi stĺpy prekvapujúco šikovne a rýchlo, schovávali sa za agregátmi a prístrojmi, lúče sa križovali ako dlhé kordy. Potom sa im na zlomok sekundy obidvaja roboti stratili z očí. Najprv sa objavil Poseidon. Opatrne vykukoval spoza stĺpa, hľadal nepriateľa. V tej chvíli vyšiel Vládca spoza agregáta za ním a namieril.
— Poseidon, zozadu! — skríkla Alica. Poseidon, pravdaže, nemohol počuť jej výkrik, tým skôr, že zanikol v nadšenom jačaní trumbádov, ale inštinkt starého prieskumníka ho prinútil okamžite sa obrátiť okolo svojej osi a bez mierenia vystreliť lúč do hrude čierneho Vládcu.
Ten okamžite vzbĺkol, okolo čierneho plášťa mu zažiarila zelená aureola. Potom sa zakúdolil dym. A čierny Vládca sa zrútil na zem. Poseidon sa k nemu priblížil s blasterom v ruke.
Vtedy Vládca zdvihol hlavu a niečo povedal. Odhodil svoj blaster.
Vstal.
Pristúpil k obrazovke. Teraz sa z nej pozerá rovno na Alicu. Len oči mu chýbajú.
Ozvalo sa šťuknutie, potom sa zapojil zvuk.
— Prehral som, — povedal čierny Vládca. — Musím sa podrobiť. Vydaj príkazy.
— Okamžite pôjdeme do riadiaceho centra kozmickej lode a spustíme gravitačné motory, — povedal Komura. — Meníme kurz na Mars.