— To nemôžeme, — odporoval Vládca. — Narobili sme luďom toľko nepríjemností, že sa nám budú chcieť pomstiť. Pozabíjajú mi trumbádov.
— Nepríjemnosti, to je priveľmi slabé slovo, — poznamenal Poseidon.
— Spamätajte sa, — povedala Polina.
— Nemôžeme sa pomstiť chorým.
A vy aj trumbádi ste chorí. Vás treba liečiť, a nie trestať.
— Všetci sme zdraví. Radšej poletíme ďalej a budeme si hľadať neobývanú planétu.
Alebo budeme večne blúdiť vesmírom.
— Strávil som tu veľa času, — povedal profesor Komura, — a viem, v akom kritickom stave je vaša kozmická loď aj samotní trumbádi. Systémy pomaly vypovedúvajú službu, trumbádi degenerujú a vymierajú. O niekoľko desaťročí vyhyniete.
Nasledovalo ticho. Napokon čierny Vládca, ktorý sa poradil s kybernetickým mozgom a zvážil všetky argumenty, povedaclass="underline" — Nemám iné východisko. Súhlasím, ale pod jednou podmienkou.
— Pod akou? — spýtal sa Komura.
— Že všetci trumbádi ostanú nažive.
— Dávame vám slovo, — povedala Polina.
— Aj ja vám dávam slovo, cousin, — povedal Poseidon. — Roboti nevedia klamať.
17
O dva dni dispečing na Marse zachytil obraz asteroidu, ktorý sa obrovskou rýchlosťou približoval k planéte.
— Ja sa zbláznim! — vzdychol si službukonajúci dispečer a zavolal svojho kolegu, ktorý práve pil kávu.
— Senzácia! Blúdiaci asteroid. Jeho kolega zabudol na kávu a vrhol sa k obrazovkám.
— Okamžite vyslať hliadkový krížnik! — prikázal. — Ak táto senzácia narazí do Marsu, bude to strašná katastrofa.
Na Marse vyhlásili poplach. Počítače vyratúvali kurz asteroidu a predpokladaný bod zrážky s planétou, okamžite sa začala evakuácia materských škôlok a laboratórií do polárnych oblastí. Z kozmodrómu vyštartovali hliadkové krížniky, aby preskúmali asteroid zblízka a zistili, či sa nedá zmeniť jeho kurz. Ale už o hodinu začal asteroid znižovať rýchlosť a meniť kurz, akoby sa chystal prejsť na obežnú dráhu Marsu.
A v čase, keď sa krížniky priblížili k blúdiacemu asteroidu, nebezpečenstvo už nehrozilo. Obraz, ktorý sa naskytol tým, čo prileteli z Marsu a vystúpili na asteroid, bol ohromujúci. Uvideli Poseidona, ktorý zariaďoval dielňu na opravu a prestavbu robotov, profesora Komuru, ktorý sa odvážne spustil do ľadovej priepasti, aby tam preskúmal draky, Polinu, ktorá s pomocou zachmúreného čierneho Vládcu riadila kozmickú loď, a nakoniec Alicu, ktorá umývala a česala trumbádov, učila ich ustielať si postele a umývať riad. Na druhý deň previezli trumbádov na' Mars, aby sa pomaly začlenili medzi rozumné bytosti, a strašný asteroid ostal opustený na obežnej dráhe. Teraz tam pracujú vedci, ktorých čaká ešte dosť práce, kým odhalia všetky tajomstvá obrovskej kozmickej lode.
HĽADÁ SA VOĽNÁ PLANÉTA
01
SMUTNÝ TULÁK
Kornelij Ivanovič Udalov sa chystal stráviť dovolenku s rodinou u ženiných príbuzných na Done. Až do poslednej chvíle im všetko vychádzalo.
Ale dva dni pred odchodom, keď už bolo všetko zariadené, dostal syn Maxim mumps.
Úplne rozladený Udalov vyšiel v ten večer z domu, aby sa trochu rozptýlil.
Vybral sa na breh rieky Gus. Okolo neho chodili veselí a po dovolenkách opálení ľudia a svojím spokojným výzorom Kornelij a Ivanoviča priam dráždili.
V skrytom zákutí mestského parku si Udalov sadol na lavičku. Za ním ševelilo lístie, blížila sa búrka. V diaľke sentimentálne vyhrávala dychovka.
Nižší, mladistvo vyzerajúci brunet podišiel k lavičke a požiadal o dovolenie prisadnúť si. Udalov nemal námietky. Brunet hľadel na rieku a bol taký smutný, že sa okolo neho priam šírili vlny smútku, ryby prestali šantiť v teplej vode, vážky sa schovali do trávy a vtáky zmĺkli uprostred svojich večerných piesní.
Udalov ledva zdržiaval slzy, lebo cudzia bolesť splynula s jeho vlastným smútkom. Ale ešte silnejší bol súcit s neznámym a túžba pomôcť mu.
— Ako tak na vás pozerám, — povedal Udalov, — zdá sa mi, že máte trápenie.
— Veru mám, — vzdychol si neznámy.
Bol oblečený neprimerane ročnému obdobiu, mal balónový plášť a zimné čižmy.
Aj neznámy si prezeral Udalova. Videl stredne vysokého muža so sklonom k tučnote. Presne uprostred okrúhlej tváre mal vyhrnutý nos a okrúhlu lysinu ovenčenú vlasmi ako slama. Jeho výzor vzbudzoval dôveru a nabádal k úprimnému rozhovoru.
— Ale aj vy máte starosti, — povedal smutný neznámy, keď si pozorne prezrel Udalova.
— Niečo by sa našlo, — odpovedal Udalov. A zrazu sa mimovoľne usmial. Pochopil, že jeho starosti sú maličkosť, závan vánku v porovnaní s hlbokým žiaľom neznámeho.
Zmĺkli. Slnko medzitým zapadlo. Bzučali komáre. Orchester hral populárny tanec terrikon, ktorým vedenie mestského parku čelilo vplyvom západných rytmov.
Nakoniec Udalov prerušil ticho, ktoré trvalo už pridlho.
— Západy slnka sú u nás krásne, — povedal.
— Všade sú západy slnka svojím spôsobom krásne, — odpovedal neznámy.
Nos a oči mu sčerveneli, akoby bol prechladnutý.
— Prichádzate zďaleka? — spýtal sa Udalov.
— Zďaleka, — odpovedal neznámy.
— Máte problémy s hotelom? Nemáte kde prenocovať? To by sa dalo zariadiť.
— Nepotrebujem hotel, — odpovedal neznámy. Hlas sa mu zachvel. — V lese na druhom brehu mám komfortnú kozmickú loď. Dovoľte, aby som vám niečo vysvetlil.
Som kozmický tulák.
— To je ťažká práca, — povedal Udalov. — Nezávidím vám. A prečo sa túlate?
Dobrovoľne, alebo z prinú-tenia?
— Z povinnosti, — vysvetlil neznámy.
— Tak mi porozprávajte, čo vás trápi, skúsim vám pomôcť. Pokiaľ budem môcť.
Volám sa Kornelij Ivanovič Udalov.
— Veľmi ma teší. Ja sa volám Gnec 18. Aby ma odlíšili od ostatných Gnecov v našom meste. Ale tu som len sám, preto ma volajte jednoducho Gnec.
— A mňa môžete volať Kornelij, — povedal Udalov. — Poďme k veci. Môžete preniesť časť svojich starostí na moje silné plecia.
Gnec preletel pohľadom Udalovove chatrné plecia, ale iste veľmi potreboval pomoc a podporu, lebo povedaclass="underline" — Kornelij, hľadám voľnú planétu. Lietam a hľadám. Kdesi mi povedali, že u vás na Zemi je dosť voľného miesta. Ale vidím, že je to nesprávny údaj. Oklamali ma.
— Možno pred tisícročím bolo dosť voľného miesta, — súhlasil Udalov, — no v posledných rokoch je už aj nám trochu tesno. Ale neklesajte na duchu.
Pokiaľ viem, vo vesmíre je mnoho voľných planét.
Okolo nich sa prechádzali zaľúbené páriky, poškuľovali na lavičku, nepáčilo sa im, že dvaja muži v stredných rokoch obsadili zákutie, priam stvorené na romantické vzdychy. Veru, nie je na Zemi až tak veľa miesta, keď človek niekedy nemôže nájsť tichý kútik, kde by si mohol priateľsky pohovoriť.
— Planét je dosť, — povedal Gnec 18, — ale my potrebujeme takú, ktorá by mala rastlinstvo, vzduch na dýchanie a prírodné zdroje. Preskúmali sme celý náš sektor galaxie, ale okrem Zeme sme nič vhodné nenašli. Budem sa musieť vrátiť domov, nastúpiť na inú kozmickú loď a hľadať voľnú planétu v ďalekých krajoch. Ale viete, aké nespoľahlivé sú hviezdne mapy.
Udalov prikývol, hoci nikdy nevidel nijakú hviezdnu mapu.